Poľský prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že sa jednoznačne dožaduje vojnových reparácií od Nemecka a zdôraznil, že budovanie dobrých vzťahov so západným susedom je možné len po vyriešení tejto otázky. Povedal to v pondelok (1. 9.) pri príležitosti 86. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny na Westerplatte.
Prezident v prejave pripomenul, že k vojne v roku 1939 viedli nemecké ideológie druhej polovice 19. storočia, ktoré sa stali základom pre vznik nacizmu. V tom období sa podľa neho rodili protipoľské a antisemitské teórie. Dodal, že Poliaci boli v nemeckých slovníkoch zobrazovaní ako menejcenní.
Nawrocki zdôraznil, že v obrannej bitke na Westerplatte padlo 15 poľských vojakov a pozostatky viacerých z nich boli objavené až po 80 rokoch. „Dôstojnosť poľského štátu si vyžadovala, aby boli títo vojaci nájdení a aby sa po poľského vojaka vždy vracalo,“ uviedol s tým, že štát musí mať povinnosť postarať sa o svojich padlých obrancov.
Prezident označil Nemecko popri Sovietskom zväze za priamych vinníkov vypuknutia druhej svetovej vojny. „Aby sme mohli budovať partnerstvo s naším západným susedom, založené na pravde a dobrých vzťahoch, musíme nakoniec vyriešiť otázku reparácií,“ zdôraznil. Poľská budúcnosť sa podľa jeho slov musí opierať o spravodlivosť a pravdu.
Konflikt sa nesmie zopakovať
Predseda Sejmu Szymon Holownia pripomenul prvé civilné obete nemeckého bombardovania v poľskom meste Wieluň. Vyhlásil, že poľskou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby sa podobný konflikt už nikdy neopakoval.
Premiér Donald Tusk vo svojom prejave hovoril o potrebe jednoty v rámci NATO a Európskej únie. „Musíme dobre rozumieť, odkiaľ dnes prichádza toto veľké nebezpečenstvo a s kým by sme sa mali zjednocovať v úsilí o obranu Poľska,“ povedal. Dodal, že Poľsko sa už nikdy nesmie ocitnúť osamotené ako v roku 1939.
Podľa ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza je povinnosťou Poľska pokračovať v podpore Ukrajiny. Zdôraznil, že každý deň bojov na Ukrajine znamená pre Poľsko posilnenie bezpečnosti a ochranu životov poľských vojakov.
Útok nemeckej lode Schleswig-Holstein na poľskú vojenskú posádku na Westerplatte v Gdansku 1. septembra 1939 sa stal jedným z prvých činov druhej svetovej vojny. Približne 210 až 240 poľských vojakov pod velením majora Henryka Sucharského odolávalo presile nemeckých síl až do 7. septembra. O život prišlo 15 obrancov.
Poľsko bolo prvou prekážkou
„Napadnutiu Poľska Nemeckom predchádzalo prudké zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré už možno sledovať od jesene 1938,“ potvrdil v relácii STVR Aktuálne :24 historik Michal Schvarc zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Dodal, že Poľsko sa istým spôsobom podieľalo na výsledkoch Mníchovskej dohody.
„Okupáciou časti Tešínska a okupáciou niektorých oblastí severnej Oravy a severného Spiša,“ spresnil. Nemecko od Poľska žiadalo odstúpenie častí územia či vzdanie sa práva na mesto Gdansk. „Hitler už v prvej marcovej dekáde 1939 prichádza s nezmeniteľným rozhodnutím zaútočiť na Poľsko,“ uviedol.
Nemecko sa podľa Schvarca na vojnu pripravovalo z dôvodu, že Hitler vo svojom politickom programe ohlasoval dobytie životného priestoru na východe a Poľsko bolo prvou prekážkou.
Celý rozhovor s historikom si môžete pozrieť tu:
