Čína vojenskou prehliadkou v Pekingu demonštrovala silu a spôsobilosti svojej armády. Zoskupenie zúčastnených lídrov, prevažne z krajín globálneho juhu, tiež vyslalo Západu odkaz vzdoru. Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom príhovore upozornil, že Čína sa nenechá zastrašiť. Zmienil sa aj o plánoch pripojiť Taiwan. Písal o tom v stredu (3. 9.) denník The Guardian.
Vojenská prehliadka sa konala pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii. Toto podujatie uzavrelo veľký týždeň diplomacie Si Ťin-pchinga, ktorý lídrov z krajín globálneho juhu privítal už na pondelkovom (1. 9.) samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS).
Kto prišiel a kto chýbal
Na vojenskej prehliadke sa zúčastnili najmä lídri z krajín mimo Západu. Najviac pozornosti pútal veľkolepý príchod Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a severokórejským lídrom Kim Čong-unom. Snímka týchto troch lídrov, ako sa zhovárajú a podávajú si ruky na červenom koberci, vyslala podľa analytikov Západu odkaz vzdoru.
Prítomní boli aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, iránsky prezident Masúd Pezeškiján, prezident Indonézie Prabowo Subianto či líder mjanmarskej junty Min Aung Hlaing.
Medzi prítomnými však neboli lídri USA, krajín západnej Európy, Japonska, Indie a Južnej Kórey. Takisto chýbali bývalí čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý v tejto funkcii pôsobil v rokoch 2003 až 2013 či expremiér Ču Žung-ťi (1998 – 2003). Obaja sú už vo vyššom veku a Chu sa od roku 2022, keď ho vyviedli zo záverečnej ceremónie zjazdu vládnucej Komunistickej strany Číny, objavil na verejnosti len raz.
Odkaz Západu
Prehliadka a zoznam hostí mali Spojeným štátom a ich spojencom vyslať odkaz o tom, aká je v súčasnosti Čína silná. Si Ťin-pching vo svojom otváracom príhovore povedal, že svet stojí pred voľbou medzi mierom a vojnou. Upozornil, že Čína je veľká krajina, ktorá sa nikdy nedá zastrašiť. Minulosť podľa jeho slov ukázala, že Číňania sa vždy spoja, aby vzdorovali nepriateľovi.
Obrázky Si Ťin-pchinga, Putina a Kima ukázali, že Čína sa nebojí stáť po boku svojich priateľov, najmä v období, keď sú vydedencami v rámci medzinárodného spoločenstva, uviedol Wen-ti Sung z centra pre Čínu Atlantickej rady.
Na prehliadku takmer okamžite reagoval americký prezident Donald Trump. „Prosím, zatiaľ čo pripravujete sprisahanie proti USA, odovzdajte moje najvrúcnejšie pozdravy Vladimirovi Putinovi a Kim Čong-unovi,“ napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Veľká otázka, ktorú je potrebné zodpovedať, je, či čínsky prezident Si spomenie to množstvo podpory a krvi, ktorú Spojené štáty Číne dali s cieľom pomôcť jej zaistiť si slobodu od veľmi nepriateľského zahraničného útočníka,“ napísal.
Vojenská sila a Taiwan
V Pekingu predviedli aj množstvo vojenského vybavenia, od tankov a dronov, bojových lietadiel, až po strely dlhého doletu i rakety schopné niesť jadrové hlavice.
Údajne sa na nej objavilo stíhacie lietadlo Šen-jang J-15 pre elektronickú vojnu. Riaditeľ spoločnosti RAND Raymond Kuo ho označil za lietajúci podporný systém, ktorý dokáže sledovať pohyblivé ciele pre bojové lietadlá a odrážať útoky na ne.
Kuo tiež uviedol, že nová interkontinentálna balistická strela odpaľovaná z ponoriek potvrdzuje pokrok Číny v oblasti budovania triády jadrových systémov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vyvažujú svoje nedostatky. Ying-Yu Lin z univerzity Tamkang na Taiwane za najdôležitejšie označil rastúci dôraz na protidronové systémy včasného varovania pred vzdušnými útokmi.
„Som presvedčený, že tieto zmeny vychádzajú z poučení z vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, kde sme pozorovali široké nasadenie dronov,“ povedal. Jennifer Parker z University of New South Wales (UNSW) v Sydney upozornila, že spôsobilosti Číny v oblasti armády by sa nemali podceňovať.
Prezident Si vo svojom príhovore tiež hovoril o „omladení čínskeho národa“. Ide o frázu pre jeho plán pre budúcnosť Číny, ktorý je spojený s pripojením Taiwanu ako čínskeho územia.
Prezident a Komunistická strana Číny tento ostrov považujú za čínsku provinciu, ktorú v súčasnosti spravujú nezákonní separatisti. Opakovane vyhlásil, že Taiwan pripojí v rámci „opätovného zjednotenia“. Taiwanská vláda i obyvatelia s tým však nesúhlasia.
