Jedni o strechu nad hlavou doslova bojujú. Druhí majú nehnuteľnosť navyše, o ktorú sa nestarajú. Obyvateľom okrajovej časti hlavného mesta už roky tento paradox znepríjemňuje život. Do susedného, opusteného domu sa totiž nasťahovali ľudia bez domova. Denne ich obťažuje hluk, odpadky a hasiči tam chodia ako na hodiny klavíru.
„Každý týždeň tu horí a musíme volať požiarnikov, pretože vedľa sú normálne stavby. Nie je treba, aby aj susedov dom začal horieť,“ povedala Xénia Dobrovičová.
„Absolútne pravidelne, niekedy aj štyrikrát do týždňa to býva, už akoby si to niekto naplánoval, že to každý deň podpáli,“ uviedla sociálna pracovníčka susedného Domova sociálnych služieb (DSS) Denisa Šuchová.
Problému s pravidelnými požiarmi v Podunajských Biskupiciach sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka STVR Mirka Ondrejčíková:
„Nie je to sranda. Ak večer, keď to začne dymiť, otvoríte vetračku a zrazu plameň. Len počujete požiarnikov, bojíte sa, aby ani vás to nechytilo,“ opísala ďalšia obyvateľka.
Odpadky na zemi, pravidelné požiare, toto je realita uprostred sídliska. „To je hanba. Hanba pre mestskú časť Podunajské Biskupice,“ podotkla suseda. Hovorí o potkanoch či myšiach, večer sa boja prechádzať okolo.
Bratislavská mestská časť Podunajské Biskupice už roky pravidelne bojuje s plameňmi v opustenom dome uprostred zastavanej oblasti na hlavnej ulici oproti domovu sociálnych služieb. Obyvatelia sú bezradní. Prekážajú im opakujúce sa požiare, nahromadené smeti a najmä to, že problém doteraz nikto nevyriešil.
„Príslušníci hasičského zboru boli na vami uvedenú adresu privolaní v roku 2025 desaťkrát a v roku 2024 trikrát,“ informoval hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave Štefan Koči.
„Príčina vzniku požiarov bola buď nezistená, alebo príčina vzniku požiaru bola manipulácia s otvoreným ohňom neznámou osobou,“ dodal.
Polícii aj mestu chýbajú právomoci
„Ide o dlhoročný problém. A miestny úrad v rámci svojich možností, ktoré sú obmedzené, problém rieši,“ reagoval hovorca Podunajských Biskupíc Ján Borčín.
Aj počas nášho nakrúcania začalo horieť priamo pred našimi očami. „Stojíme za rohom a niekto prišiel a zapálil,“ povedala Dobrovičová. Na mieste horela posteľ, v ktorej ľudia bez domova spávajú.
„Je možné, že niekto chce vyhnať bezdomovcov, ale nerieši sa to ohňom,“ podotkla Dobrovičová. Podľa nej vraj aj medzi sebou vedú nejaký boj, jedni vyhadzujú druhých.
„V predmetnej budove bratislavskí policajti evidujú zvýšený pohyb bezdomovcov, avšak v takej miere, ako aj na mnohých opustených miestach v rámci Bratislavy,“ uviedla hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Katarína Bartošová.
Podľa hovorkyne bratislavskej mestskej polície Barbory Krajčovičovej vykonávajú hliadky pravidelné preventívne kontroly. Ide najmä o opustené budovy, o ktorých vedia, že „v ich blízkosti dochádza k opakovanému páchaniu protiprávneho konania“.
„Mestská polícia však nemá právomoc svojvoľne vstúpiť do súkromného objektu a zároveň akýmkoľvek spôsobom takúto nehnuteľnosť aj fyzicky zabezpečiť,“ dodala.
Hovorca Podunajských Biskupíc Borčín tvrdí, že právomoci mestskej časti končia na hranici daného pozemku.
Zodpovední sú majitelia
Zodpovednými za stav, v akom sa nehnuteľnosť nachádza, sú jej majitelia. „Pokiaľ niekto vlastní nehnuteľnosť, je viazaný tým, aby sa o ňu staral, aby nedochádzalo k negatívnym vplyvom na okolie,“ zhodnotil nezávislý advokát Branislav Welter.
Súčasné majiteľky dom zdedili. Väčší podiel má matka a jej dcéra menšiu časť. Keďže väčšinová vlastníčka má viac ako 70 rokov a žije dlhodobo v zahraničí, zastupuje ju jej mladšia dcéra, ktorá sa svojho podielu na dome vzdala.
Pred kamerou nechcela vystúpiť. Tvrdí, že nehnuteľnosť by už dávno predali, ak by s tým súhlasila jej staršia sestra, druhá majiteľka.
„Máme kupcu, len keď to nepodpíše, tak my s ním nemôžeme nič spraviť, lebo je to rozkúskované,“ podotkla zástupkyňa väčšinovej vlastníčky s tým, že sestra za to chce 150-tisíc eur a týmto vydiera vlastnú mamu.
Jej sestra, menšinová vlastníčka, ktorá tiež odmietla vystúpiť pred kamerou, zas tvrdí, že predaj zdržiava druhá strana. „Ja som sa s ňou dohodla. Normálne sa to predáva, ona to teraz nechce podpísať,“ reagovala menšinová vlastníčka.
Povinnosť prehadzujú jedna na druhú
Hoci sestry bývajú na jednej ulici, vzdialené len pár metrov od seba, problém už roky nevedia vyriešiť. O zmier medzi príbuznými sa pokúsila aj mestská časť, zatiaľ neúspešne.
„Áno, takáto komunikácia prebiehala, či už zo strany zamestnancov úradu alebo starostu, či už išlo o vyčistenie pozemku, oploteniu pozemku nehnuteľnosti proti vniknutiu cudzích osôb a údržbu zelene, ktorá presahuje do verejného priestoru,“ potvrdil Borčín.
Problém by vyriešilo vypratanie pozemku a trvalé oplotenie, ktoré by bolo odolné proti zásahom cudzích osôb. Majiteľky povinnosť prehadzujú jedna na druhú. Mestská časť na to nemá právomoc, preto sa obrátila dvakrát na okresný úrad – odbor životného prostredia.
„Okresný úrad vzápätí vydal rozhodnutie a nariadenie, aby vlastník vyčistil pozemok od odpadu . Čo sa čiastočne stalo,“ ozrejmil Borčín.
„Páni to teda vyčistili. A netrvalo možno ani mesiac a bolo to zas takto,“ poznamenala Dobrovičová. Borčín skonštatoval, keďže sa oplotenie neudržiavalo, že sa v ďalších rokoch problém opakoval a nabaľoval.
„Ja som to tam aj vyčistila všetko, bohužiaľ, 25 rokov to takto stojí,“ povedala menšinová vlastníčka.
Podľa advokáta Branislava Weltera neobstojí argument, že ak niekto vlastní nehnuteľnosť a stavbu, nemá peniaze na jej oplotenie. „Lebo v takom prípade je potom riešenie nehnuteľnosť predať alebo sa jej zbaviť a nový vlastník sa s tým bude musieť vyrovnať,“ dodal.
Majiteľky riskujú väzenie
„Obrátili sme sa aj na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava vo veci práve poškodeného nefunkčného oplotenia, ktoré by mohlo problému zamedziť a čiastočne vec vyriešiť,“ ubezpečil hovorca Podunajských Biskupíc Ján Borčín.
Hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Simona Parížeková doplnila, že o ďalšom postupe následne rozhodne stavebný inšpektor. „V prípade, že bude vykonaný štátny stavebný dohľad a bude zistené porušenie platnej legislatívy stavebníkom alebo vlastníkom, bude úrad postupovať v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona,“ dodala.
Stavebný úrad rieši podnet od mája tohto roku, kedy vec uzavrie, nám neuviedol. Dlhodobou nečinnosťou však majiteľky riskujú až väzenie. Hrozí totiž, že plamene by niekomu mohli ublížiť, či poškodiť susedný majetok.
„Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok,“ upozornil Welter.
Susedia sa môžu ešte obrátiť na súd. Prípadne dať pozemok oplotiť na vlastné náklady a tie potom vymáhať od majiteliek.
Pomôcť môžu aj sociálni pracovníci
Vyriešiť túto a podobné situácie by mohla aj dlhodobá terénna práca priamo s ľuďmi bez domova, ktorí sa do nehnuteľnosti nasťahovali. V tom by mohla pomôcť aj samospráva.
„Pokiaľ zistia, že sa takáto situácia vyskytla, je dôležité, aby buď priamo poslali svojich sociálnych pracovníkov, každá mestská terénna časť má aj svoje sociálne oddelenie, alebo sa pokúsili kontaktovať práve organizáciu, ktorá v danej oblasti pôsobí a požiadali ich o spoluprácu,“ odporučil Jozef Kákoš z Depaul.
O konkrétnom prípade v Podunajských Biskupiciach však v Depaul nevedeli. Dozvedeli sa o ňom až od našej redakcie. „Chýba nám cenovo dostupné bývanie, chýbajú nám sociálne zariadenia krízovej intervencie,“ podotkla Alexandra Kárová z OZ Vagus.
„V susednej mestskej časti malo vzniknúť nízkoprahové centrum. Bohužiaľ, obyvateľom tejto mestskej časti ani starostovi sa to nepáčilo, takže nakoniec takáto sociálna služba nevznikla,“ dodala.
Otázkou je, dokedy budú obyvatelia Biskupickej ulice v Bratislave musieť strpieť opakujúce sa požiare, neporiadok či hluk nechcených susedov.
„Aktuálne plynie lehota do konca septembra tohto roka, dokedy majú vlastníci tento odpad povinnosť odstrániť,“ ozrejmil Borčín.
