Európska komisia v stredu (17. 9.) navrhla balík opatrení proti Izraelu pre vojnu v Pásme Gazy aj dianiu na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Týka sa obchodných vzťahov, konkrétne zavedenia ciel na niektoré tovary, ale zahŕňa aj sankcie na dvoch extrémistických ministrov, niekoľkých násilných židovských osadníkov a tiež niekoľkých členov palestínskeho teroristického hnutia Hamas.
Komisia tiež pozastavuje svoju bilaterálnu podporu Izraelu, s výnimkou podpory občianskej spoločnosti a pamätníka Jad Vašem, uviedla vo vyhlásení. Pre veľkú časť týchto opatrení potrebuje únijná exekutíva ešte súhlas Rady EÚ, teda členských štátov. Tam však zatiaľ nemá potrebnú väčšinu.
„Chcem povedať jednu vec jasne. Cieľom nie je potrestať Izrael, cieľom je zlepšiť humanitárnu situáciu v Gaze,“ vyhlásila na tlačovej konferencii v Bruseli šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. „Všetky členské štáty sa zhodli, že situácia v Gaze je neudržateľná. Musíme zabezpečiť koniec utrpenia a prepustenie všetkých rukojemníkov,“ dodala.
Sankčný balík sa týka izraelských ministrov financií Becalela Smotriča a národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira, ktorých EÚ obviňuje z opakovaného podnecovania násilia a nenávisti voči Palestínčanom.
Sankcie aj voči Hamasu
Ďalej chce komisia uvaliť sankcie voči viacerým extrémistom z radov židovských osadníkov a rovnako aj osadníckym organizáciám. Sankcie však majú byť uložené aj na desiatich vysokopostavených členov Hamasu, ktorí žijú tak v Pásme Gazy, ako aj na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ale aj v niektorých ďalších krajinách.
Na schválenie sankcií je potrebné dosiahnuť jednomyseľnosť medzi členskými štátmi. Izrael má medzi štátmi EÚ niekoľko veľkých spojencov, patria medzi ne Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Maďarsko či Rakúsko.
Druhá časť opatrenia sa týka obchodu, konkrétne pozastavenia určitých obchodných ustanovení v asociačnej dohode medzi EÚ a Izraelom.
Európska únia je najväčším obchodným partnerom Izraela. Obchod medzi EÚ a Izraelom v roku 2024 predstavoval 42,6 miliardy eur a z toho 37 percent objemu obchodu je v takzvanom preferenčnom zaobchádzaní.
Znamená to, že sa na tento tovar uplatňujú nižšie clá a tento režim by sa teraz mal zmeniť. Ide najmä o poľnohospodárske výrobky, ovocie a zeleninu, na ktoré by sa mali uložiť vyššie clá.
