Európska komisia (EK) v piatok (19. 9.) oznámila, že predložila členským štátom na schválenie nový, v poradí už 19. balík sankcií proti Rusku. Potvrdila to hovorkyňa EK Paula Pinho na tlačovej konferencii v Bruseli. Informovala o tom agentúra AFP.
„Môžeme potvrdiť, že komisia prijala nový balík sankcií proti Rusku, už v poradí 19. balík,“ uviedla hovorkyňa. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v stredu (17. 9.) avizovala, že bude zameraný na kryptomeny, banky a energetiku.
Predseda vlády SR Robert Fico už minulý týždeň vyhlásil, že podporu 19. sankčného balíka podmieňuje predložením realistických návrhov zo strany EK, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami výroby automobilov a ťažkého priemyslu.
EK mala balík nových protiruských sankcií pôvodne predstaviť už v stredu (17. 9.). Podľa zdrojov portálu Politico svoje rozhodnutie odložila s cieľom vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, aby znížili svoju závislosť od ruskej ropy. EK totiž plánuje navrhnúť aj urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív.
Súčasný plán Únie z júna počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu a ropy do konca roka 2027. Podľa Fica je tento návrh v takejto podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.
Zasiahnuť by mohli 45 spoločností
EK v sankčnom balíku navrhuje zaviesť sankcie na ďalších 118 lodí z ruskej tieňovej flotily a zákaz transakcií pre ďalšie banky v Rusku i tretích krajinách. Informovala o tom v piatok predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová.
Obmedzenia sa prvýkrát zamerajú na kryptomeny a tiež by mali pribudnúť ďalšie zákazy vývozu tovaru a technológií používaných na bojisku. Tieto sankcie sa týkajú 45 spoločností v Rusku a tretích krajinách, ktoré poskytujú priamu alebo nepriamu podporu ruskému vojensko-priemyselnému komplexu. Sankcie teraz musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty EÚ.
„Rusko, žiaľ, za uplynulý mesiac ukázalo plnú mieru svojho pohŕdania diplomaciou a medzinárodným právom,“ uviedla von der Leyenová vo svojom vyhlásení.
„Podniklo najväčšie dronové a raketové útoky voči Ukrajine, zasiahlo vládne budovy aj civilné domy aj kanceláriu EÚ v Kyjeve,“ dodala s tým, že celkovo ruská hrozba voči Európskej únii rastie. V tejto súvislosti spomenula nedávne narušenie vzdušného priestoru EÚ Ruskom, konkrétne v Poľsku a Rumunsku.
„To nie sú činy niekoho, kto chce mier. Prezident Putin situáciu znovu vyostruje. V reakcii na to Európa zvyšuje svoj tlak,“ doplnila šéfka únijnej exekutívy.
Pokiaľ ide o energetiku, von der Leyenová spomenula, že ruská vojnová ekonomika je udržiavaná príjmami z fosílnych palív. Európska únia chce preto tieto príjmy znížiť. „Preto zakážeme dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) na európske trhy. Je na čase zatvoriť kohútiky,“ vyhlásila šéfka komisie.
Súčasťou 19. sankčného balíka je aj zákaz investícií v ruských špeciálnych ekonomických zónach spojených s vojnou na Ukrajine či zrušenie výnimiek na transakcie s ruskými spoločnosťami Rosnefť a Gazprom. EÚ tiež navrhuje sankcionovať osoby zapojené do únosov ukrajinských detí z vojnou postihnutých oblastí.
Výnimka Slovenska a Maďarska
Portál Euronews uviedol, že von der Leyenová pri oznamovaní nového balíka sankcií nespomenula výnimku Maďarska a Slovenska pre pokračovanie v nákupoch ruskej ropy cez ropovod Družba. Tá platí od polovice roku 2022.
EK v máji predstavila návrh legislatívy na postupné ukončenie dovozu ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska do krajín EÚ, a to do 1. januára 2028. Predseda vlády SR Robert Fico v reakcii oznámil, že návrh je v súčasnej podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.
Fico už minulý týždeň vyhlásil, že podporu 19. sankčného balíka podmieňuje predložením realistických návrhov zo strany EK, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami výroby automobilov a ťažkého priemyslu.
