Viete, kde máte práve teraz odložený svoj občiansky preukaz? Viete vždy, kto má k nemu prístup, komu ho dávate do rúk a na aký účel? Náš divák z reportáže redaktora Tomáša Geršiho pre reláciu Občan za dverami má tiež svoj príbeh.
Jedného krásneho dňa zistil, že v banke, v ktorej v živote nebol, má vyše 17-tisícový úver. Podvodníkovi na to stačil sfalšovaný občiansky preukaz s jeho údajmi. Ako sa k nim dostal, zostáva záhadou.
„Telefonoval som do banky s tým, že chcel by som si refinancovať spotrebný úver, ktorý mám na auto. Po následnom overení od bankárky sa ma opýtala, o ktorý spotrebný úver mám záujem refinancovať,“ uviedol podvedený Marek.
O druhom úvere netušil, preto si vyžiadal výpis z úverového registra. „Sú tam základné informácie o klientoch, o fyzických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch, kde sú uvedené pozitívne, ale aj negatívne informácie o úverových produktoch, ktoré klienti majú v bankách, ale aj nebankových spoločnostiach,“ ozrejmil finančný sprostredkovateľ Michal Wilhelm.
„Z výpisu som zistil, že jednoducho mám v banke 365.bank načerpaný spotrebák vo výške 17 200 eur,“ povedal podvedený.
Podľa výpisu z úverového registra má vrátiť banke vrátane úrokov 25-tisíc eur do ôsmich rokov. „Následne s touto informáciou som išiel do 365.bank, kde mi povedali, že som ich klientom, čo ma zarazilo,“ priznal podvedený Marek.
Úplne iný občiansky preukaz
„Potom si odo mňa vypýtali občiansky preukaz. A následne som videl na ich obrazovke, že ten občiansky preukaz, ktorý oni majú vo svojej databáze, je úplne iný. Údaje tam boli moje, ale bola tam úplne iná fotografia inej osoby. Mal nejaké kúty, svetlejšie vlasy od mojich. Zhruba vekovo by to sedelo, plus mínus, okolo nejakých 30 až 40 rokov a bol vysmiaty,“ opísal podvedený.
„Banka je povinná pred uzatvorením bankového obchodu identifikovať klienta podľa dokladu totožnosti a overiť pravosť tohto dokladu totožnosti. Čiže ak banka toto riadne neurobila, v dôsledku čoho páchateľ potom uzatvoril zmluvu v mene poškodeného, tak v tom prípade banka porušila svoju povinnosť,“ upozornil nezávislý advokát Michal Maťaš.
„Banka pri založení účtu, poskytnutí úveru alebo akéhokoľvek iného produktu vždy postupuje v zmysle platnej legislatívy. Pričom v rámci týchto procesov je nevyhnutné poskytnúť doklady a informácie, ktoré nie sú verejne dostupné a ktorými disponuje len daný klient,“ vyhlásila hovorkyňa 365.bank Zuzana Blažečková Janove.
Podľa hovorkyne si klienti môžu otvoriť účet priamo na pobočke alebo cez mobilnú aplikáciu. „V procese otvárania účtu cez aplikáciu je potrebné naskenovať obe strany občianskeho preukazu, z ktorej aplikácia načíta všetky potrebné osobné údaje. Súčasťou procesu otvárania účtu je aj overenie tváre klienta pomocou tvárovej biometrie,“ priblížila Blažečková Janove.
„Banky pri týchto digitálnych tvorbách nových profilov, nových bankových účtov sa snažia vyžadovať od vás viackrát overenie identity. No zároveň ale vidíme, že sa môže stať aj takýto prípad, kde útočník nájde možno nejakú dieru v tom celom systéme a potom to zneužíva,“ skonštatoval špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič.
Ako sa podvodníci dostanú k dokladom
Spôsob, akým v tomto prípade páchateľ postupoval pri zakladaní účtu a žiadaní o pôžičku, nám banka ani polícia nechceli konkretizovať.
„Vzhľadom na bankové tajomstvo sa nemôžeme ako banka vyjadrovať ku konkrétnym prípadom ani odpovedať na špecifické otázky,“ povedala hovorkyňa 365.bank.
„Otázka je, ako sa páchateľ dostal ku kópii jeho občianskeho preukazu,“ uviedol nezávislý advokát Michal Maťaš. „Občiansky preukaz si ja strážim ako oko v hlave,“ tvrdil podvedený Marek.
„Vo veci sa aktuálne vykonávajú potrebné procesné úkony. Doposiaľ nebolo vo veci vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe,“ informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.
Podľa špecialistu na digitálnu bezpečnosť však existuje viacero spôsobov, ako sa podvodníci môžu dostať k našim dokladom neraz aj našou vinou. Napríklad, že ich máme v telefóne uložené medzi obrázkami.
„Akonáhle došlo k nejakému nabúraniu sa do konta, útočníci sa budú snažiť práve tento typ údajov vytiahnuť, lebo je najcennejší a dobre sa predáva. Čiže oni ukradnú všetky fotky všetkých dokladov, ktoré nájdu v povedzme desaťtisíc schránkach, ku ktorým sa dostali. Potom ich predajú na internete. Už je na útočníkovi, ako nájde spôsob využitia,“ ozrejmil Ondrej Kubovič.
Poškodený žiadal odškodné
Poškodený, ktorý nám o svojej skúsenosti rozprával, žiadal banku o odškodné, no tá jeho žiadosť zamietla. Ospravedlnila sa mu a 17-tisícový úver zrušila. Muž však naďalej cíti krivdu.
„Ak klient má negatívnu informáciu v bankovom registri, tak banky môžu túto informáciu vyhodnotiť v neprospech klienta pri posudzovaní ďalšieho úveru. To znamená, že môže mu buď zamietnuť úver alebo mu môže schváliť úver za horších podmienok,“ upozornil finančný sprostredkovateľ Michal Wilhelm.
„Banka pristúpila k znevalidneniu údajov o úvere v Spoločnom registri bankových informácií. Iné finančné inštitúcie pri preverovaní vašej úverovej histórie nebudú mať k dispozícii informácie o úvere a uvedené by nemalo ovplyvniť vaše prípadné financovanie,“ zaznelo v odpovedi banky na reklamáciu klienta.
„Čo za mňa je absolútne neakceptovateľné, že banka sa vyjadrí, že do budúcnosti by to nemalo spôsobiť, je to dosť veľký problém,“ povedal podvedený.
„Ak by sa takéto zadosťučinenie nejavilo ako dostačujúce najmä vzhľadom na to, že takýmto spôsobom bola značnou mierou znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, no tak potom by sa mohol domáhať a nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch, ale toto by on musel preukázať, že mu vznikla nemajetková ujma,“ vysvetlil nezávislý advokát Michal Maťaš.
Prípad nie je jediný
Poškodený sa môže obrátiť aj na Národnú banku Slovenska, ktorá preverí, či banka splnila svoje povinnosti pri predchádzaní zneužitiu údajov a pri správnej identifikácii klienta.
Prípad nášho diváka však nie je jediný. Policajti na Slovensku evidujú ďalšie trestné oznámenia v súvislosti s poskytnutím úverov na základe sfalšovaných občianskych preukazov pre 365.bank.
„Podľa mňa to predstavuje veľmi vážny problém. Nie až tak pre toho podvedeného klienta, ale pre štát a pre banku. Pretože ak sa dá takto založiť účet a vytiahnuť naň peniaze, tak teoreticky môžu existovať na Slovensku tisíce účtov, ktoré využívajú zločinci na nejaké svoje obchody bez vedomia skutočných majiteľov účtov, ktorým zneužili identitu,“ zhodnotil bývalý kriminalista Matej Snopko.
Známy je aj ďalší prípad. Polícia nedávno zverejnila status na sociálnej sieti s fotografiou muža, ktorý rovnako zneužil identitu cudzieho človeka, tentoraz vo VÚB banke.
„VÚB banka podala vo vami spomínanom prípade trestné oznámenie a spolupracuje s Políciou SR,“ reagovala špecialistka marketingovej komunikácie VÚB banky Jana Tuhá.
„Ak ste si naozaj nepožičali peniaze z banky, že teda banka vám osobne nedala peniaze, tak banka má smolu, pretože škodu znáša ona. Na druhej strane vy máte smolu tiež, pretože keďže nebudete splácať tento úver, čo ste si nepožičali, môžete sa dostať do registra neplatičov,“ pokračoval Snopko.
„Je to nepríjemné, keď som sa dozvedel, že nie som jediný, kto vlastne si týmto prechádza. Hlavne keď sú to ľudia, ktorí si riadne platia svoje záväzky, že majú pykať za niečo, čo vlastne nikdy v živote neurobili,“ zhodnotil podvedený Marek.
Ako sú na tom ostatné banky
Zisťovali sme, či tento druh podvodu evidujú aj v ostatných bankách. „V súvislosti s našimi úverovými produktmi sme doposiaľ neevidovali žiadne podobné prípady podvodného konania,“ uviedol Jozef Daňo z FIO banky. Opísané podvody neevidujú ani v ČSOB banke a Slovenskej sporiteľni.
„Ako sa nestať obeťou takéhoto trestného činu? V žiadnom prípade nezverejňovať svoje citlivé osobné údaje. Neposielať všelijakými cestami kdekomu svoje fotografie, dáta, občianske preukazy, pasy,“ poradil Snopko.
„Digitalizácia priniesla v zásade veľký komfort pre používateľa. Viem si založiť účet cez bankovú aplikáciu, viem urobiť okamžitú platbu. Lenže my za túto komfortnosť alebo za tieto výhody platíme tým, že sa znižujú možno niektoré bezpečnostné štandardy,“ uzavrel špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič.
