Odborári aj živnostníci vítajú zámer ministerstva práce zakročiť proti takzvaným fiktívnym živnostníkom. Tí sú pre zamestnávateľa lacnejší, pretože za nich nemusí platiť štátu dane a odvody. Porovnajme si teraz príjem zamestnanca, ktorý pracoval na trvalý pracovný pomer a fiktívneho živnostníka.
Pri hrubej mzde zamestnanca 1 500 eur dostane takmer 1 150 eur. Zamestnávateľ však na jeho mzdu musí vynaložiť až 2 050 eur. Inak je to u živnostníka. Na neho pri podobnej čistej mzde musí dať zamestnávateľ len 1 500 eur. Odborári aj ekonómovia poukazujú na nevýhody takéhoto zamestnávania.
Fiktívnym živnostiam sa v reportáži v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:
Na Slovensku podniká podľa Útvaru hodnoty za peniaze viac ako 30 percent živnostníkov, ktorí pracujú pre jedného klienta. Podľa niektorých prepočtov by ich mohlo byť viac ako 123-tisíc. V očiach štátu sú takýto živnostníci fiktívni. Na živnosť robia prácu, ktorú by mali vykonávať zamestnanci.
Firmy odmietajú, že by takúto prácu preferovali. „Vítame skôr práce na trvalý pracovný pomer, pretože máme nedostatok ľudí a potrebujeme, aby nám zostávali viac zaviazaní v pracovnom pomere,“ ozrejmil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Problémy fiktívnych živností
Zamestnávatelia tvrdia, že fiktívne živnosti preferujú skôr pracujúci. Takáto práca však podľa živnostníkov so sebou prináša viaceré problémy.
„Sám seba vlastne pripravuje o určité sociálne zabezpečenie, má nižšiu sociálnu ochranu, nemá úrazové poistenie,“ vysvetlila generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová.
„Trend zvyšovania počtu fiktívnych živností je stúpajúci a priblíženie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov môže byť jedným z nástrojov znižovania práve počtu fiktívnych živností,“ reagovala prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Zmena vo vnímaní závislej práce by mala podľa analytika kontrolórom rozviazať ruky. Problémom je nesprávne nastavená definícia toho, čo je závislá práca teda zamestnanie. Kontrolóri preto nevedia takúto činnosť pokutovať.
„Napríklad preto, lebo zamestnávateľ poukáže na to, že veď on predsa nemá stanovený pracovný čas, čo je v súčasnosti jeden zo znakov závislej práce,“ skonštatoval odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál.
Podľa zákonníka práce môže závislú prácu vykonávať zamestnanec podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v dohodnutom pracovnom čase a na určenom mieste. Zákon tiež hovorí, že závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere. Minister práce chce toto znenie ešte sprísniť.
„Chceme vytvoriť také podmienky, aby naozaj človek, ktorý je na pracovnom mieste, ktoré zodpovedá závislej práci, teda riadnemu pracovnému pomeru, aby bol riadne zamestnaný,“ povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Ministerstvo práce poukazuje na to, že takéto zamestnávanie je navyše nelegálne. To by sa malo čoskoro zmeniť. Rezort práce vďaka pripravovanej zmene sľubuje získať pre štát 40 miliónov eur.
