Počet ľudí bez práce by mal v nasledujúcom období až do roka 2026 stagnovať na súčasných úrovniach alebo mierne rásť s kulmináciou nezamestnanosti začiatkom roka 2026. Priemerné nominálne mzdy by mohli v tomto aj v budúcom roku vzrásť o približne šesť percent.
Uviedli to vo svojich komentároch k údajom o nezamestnanosti a priemernej nominálnej mzde za druhý štvrťrok zverejnených Štatistickým úradom SR analytici Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne, Tomáš Boháček z 365.bank a Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank.
„Predpokladáme, že v najbližších mesiacoch začne dochádzať k postupnému nárastu nezamestnanosti, vrcholiť by podľa aktuálnych odhadov mala v úvode roka 2026. Opäť však bude výsledok trhu práce závisieť od vývoja ekonomickej situácie aj vo svetle uvalených ciel zo strany Spojených štátov,“ uviedol Horňák.
„Spomalenie domácej ekonomiky, ako aj u našich zahraničných partnerov, môže spôsobiť nárast počtu ľudí bez práce o približne desaťtisíc až 15tisíc a to najmä z priemyselných odvetví,“ dodal.
Neistota amerických ciel
Boháček očakáva stagnáciu zamestnanosti blízko súčasných úrovní a nezamestnanosť v rozmedzí od 5,2 do 5,5 percenta. V druhom štvrťroku ŠÚ nameral nezamestnanosť vo výške 5,3 percenta. Výhľad na rok 2026 je však podľa analytika spojený s rastúcimi rizikami.
Slovenský trh práce môže ovplyvniť vládna konsolidácia verejných financií, externé šoky, predovšetkým neistota amerických ciel, ktoré by mohli cez exportné reťazce zasiahnuť náš kľúčový automobilový priemysel, ale aj špecifiká jednotlivých odvetví, ako je pokračujúce ochladenie v IT sektore, kde sa aj u nás prejavuje celosvetový trend náhrady pracovníkov umelou inteligenciou.
„Celkovo podľa nás slovenský trh práce prechádza z fázy rastu do etapy stabilizácie s väčšou mierou neistoty na horizonte, čo bude zvyšovať opatrnosť spotreby domácností a následne aj domáci ekonomický rast. Nateraz nehovoríme o vyslovene negatívnom trende, ale historické úrovne miním ostanú na dlhšie bez zmeny,“ spresnil analytik.
V budúcom roku môže podľa Koršňáka k rastu miezd prispieť tohtoročné zrýchlenie inflácie i prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1 percenta).
Naopak, mzdy vo verejnom sektore (s výnimkou školstva) by pri konsolidácii mali aspoň teoreticky pôsobiť na celkový rast miezd tlmiaco. Na prelome rokov by sa reálne mzda mala vrátiť na svoje maximá spred nástupu inflačnej krízy v roku 2022.
