Poľsko nedávno aktivovalo článok 4 zmluvy Severoatlantickej aliancie (NATO), keď jeho vzdušný priestor narušilo približne 20 ruských dronov.
Niektoré z nich zostrelili stíhačky, ktoré vzlietli na ochranu poľského vzdušného priestoru. Išlo o prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad územím NATO.
Článok 4 NATO v minulosti najčastejšie využívalo Turecko. Aktivovalo ho už aj Slovensko spolu s ďalšími krajinami, keď v roku 2022 začala ruská invázia na Ukrajine.
O tom, ako prebieha aktivácia článku 4 a v čom sa líši od článku 5 zmluvy NATO, ale aj o tom, prečo je dôležitá dôvera členských štátov Aliancie, sme sa v relácii Svet :24 rozprávali s bezpečnostným analytikom Matejom Rafaelom Riškom. Prečítajte si celý rozhovor alebo si ho pozrite nižšie.
O čom hovorí článok 4 a kto rozhoduje o tom, že sa aktivuje?
Ide o spôsob, ktorými členské štáty NATO zahajujú konzultácie, akonáhle sa cítia ohrozené. Aktivuje sa v akomkoľvek prípade, keď členský štát cíti, že niekto ohrozil jeho teritoriálnu integritu, bezpečnostnú a politickú nezávislosť.
Akákoľvek strana zaháji formálnu implementáciu článku 4 žiadosťou o schôdzu. Tá sa koná v zásade veľmi rýchlo vďaka prítomnosti stálych delegácií v Bruseli.
Neskôr sa zvolá Severoatlantická rada, ktorá pozostáva z veľvyslancov alebo zo zástupcov všetkých 32 členov Aliancie, kde diskutujú o danom ohrození. Na základe diskusie sa konsenzuálne prijmú opatrenia. Treba podotknúť, že opatrenia sa môžu, ale nemusia prijať.
Ktoré krajiny a v akých situáciách v minulosti použili článok 4?
V minulosti bol invokovaný osemkrát. Najčastejšie tak urobilo Turecko, predovšetkým vo vzťahu k svojej kurdskej menšine a k bojom, ktoré prebiehali na pomedzí Turecka a Sýrie.
Ide o spôsob, ktorými členské štáty NATO zahajujú konzultácie, akonáhle sa cítia ohrozené. Napríklad Slovensko bolo jednou z krajín, ktorá v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu použila článok 4 NATO spolu s ďalšími krajinami.
Práve preto, že bola politická, bezpečnostná a teritoriálna integrita ohrozená, respektíve bolo minimálne vnímané, že bola ohrozená.
Najčastejšie sa skloňuje článok 5. Čo zahŕňa a ako prebieha proces jeho schvaľovania?
V zásade podobne ako pri článku 4. Členský štát, ak došlo k agresii, takisto zaháji formálnu schôdzu Severoatlantickej rady, ktorá okamžite prechádza do konzultácií. V momente, ako dôjde k vybudovaniu konsenzu, rezervuje si právo na obranu podľa článku 51 Charty OSN.
Historicky k tomu došlo iba raz, keď Spojené štáty po útokoch al-Káidy invokovali článok 5. Neznamená to, že jeho aktivácia nutne znamená vojenskú odpoveď, tá môže byť rôzna.
V prvom rade sa predpokladá, že článok 5 o kolektívnej obrane znamená vojenskú obranu, ale je to aj politický proces. Ten samotný proces trvá minimálne 24 až 48 hodín než dôjde k materializácii rozhodnutia.
Čo sa stane, ak niektorá krajina odmietne naplniť článok 5?
NATO, ako vojenská aliancia, stavia na dôvere svojich členov v tom, že budú splnené kolektívne záväzky.
Ak by došlo k ozajstnému ozbrojenému konfliktu alebo hrozbe a niektorá krajina by blokovala článok 5, tak potom máme vážny problém s dôveryhodnosťou Aliancie ako takej.
Treba si uvedomiť, že napriek tomu, že článok 5 môže vyvolať akciu, ktorá je pod úrovňou kinetickej vojny, môžeme hovoriť napríklad o hybridných alebo kybernetických operáciách a podobne, tak v prvom rade sa článok 5 chápe ako reakcia na kinetickú odpoveď.
Je teda v záujme všetkých členov Aliancie, aby zostal hodnoverným. Práve to dáva Aliancii silu a robí ju historicky najúspešnejšou bezpečnostnou organizáciou na svete.
