Vláda Slovenskej republiky schválila balík siedmich zákonov, ktoré predstavujú najväčšiu zmenu v slovenskom školstve za posledné roky. Týka sa všetkých úrovní vzdelávania. Školy majú získať spravodlivejšie financovanie, učitelia menej byrokracie a žiaci lepšie podmienky na učenie aj osobný rast.
Odborník na školstvo Juraj Hipš pripomína, že netreba čakať zázraky, keďže „akákoľvek reforma trvá nejakú dobu“. Podľa neho môže ísť aj o roky, čoho dôkazom sú aj podobné zmeny v krajinách ako Fínsko, Estónsko alebo Poľsko.
„To, že sa reformy začínajú, je určite dobré. Čo je dôležité zároveň povedať, a v tomto má Slovensko vždy veľký problém, že mnohé reformy sa začnú, ale nedokončia, lebo príde nový minister a má nové reformy,“ hodnotí Hipš.
Pozrite si celý rozhovor s Jurajom Hipšom, ktorý v relácii Aktuality :24 zhodnotil novú školskú reformu:
Školský rok 2027/2028 so sebou prinesie povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch rokov a o rok neskôr od troch rokov. Hipš vidí v predprimárnom vzdelávaní obrovský význam. „Zvlášť pre deti, napríklad, ktoré sú z nízko podnetného prostredia, zo sociálne vylúčených komunít, ale zďaleka nie len pre ne,“ dodáva.
Reforma chce tiež zaručiť, aby deti mali rovnaký prístup k škole podľa jasných pravidiel. „Ide o tzv. školské obvody. To vo finále znamená, že každé mesto, obec si kreslí obvody tak, ako im to vyhovuje. Niektoré mestá to robia dobre a niektoré to robia veľmi zle,“ vysvetľuje odborník na školstvo.
Novela má podľa neho zabezpečiť, aby sa obvody tvorili na princípe inklúzie a desegregácie, čo Hipš vníma ako vítanú zmenu.
Naopak, pri zavedení povinnej maturity z matematiky pochybuje, či ide o správny krok. „Matematická gramotnosť je nepochybne veľmi dôležitá, rozvíja logické aj kritické myslenie. Na druhej strane, treba si povedať úplne otvorene jednu zásadnú vec. Nám chýba obrovské množstvo učiteľov a učiteliek a práve ten nedostatok pociťuje predmet matematika,“ myslí si.
Investície do vzdelávania
Reformy prinášajú systémové investície do kvality vyučovania a sľubujú lepšie ohodnotenie učiteľov. „Treba povedať, že nejde len o zvyšovanie platov učiteľov, aj keď treba povedať, že to zvyšovanie platov je naozaj nutné. Učitelia žiadajú tzv. platový automat,“ približuje odborník.
Dodáva, že učitelia však okrem platov potrebujú aj dôstojné pracovné podmienky a podporu. „Takže, čo sa týka infraštruktúry, máme budovy vo veľmi rozdielnom stave. Od tých, ktoré sú zrekonštruované predovšetkým z eurofondov až po budovy, ktoré sú v katastrofálnom (stave) vrátane infraštruktúry, čo sa týka športovísk,“ upozorňuje.
Zdôrazňuje pritom, že „dobrú školu robia predovšetkým ľudia. „Potrebujeme investovať do špičkových učiteliek a učiteľov a pritiahnuť ich aj do škôl v náročných podmienkach. Bavíme sa o školách, kde napríklad chodia deti z generačnej chudoby, kde máme deti so zdravotným znevýhodnením,“ hodnotí Hipš.
„Ak máme dobré školy len v nejakej časti krajiny a v druhej časti máme obrovské problémy, tak ako krajina nebudeme napredovať. Potrebujeme budovať solidárnu a súdržnú krajinu a práve školstvo môže byť tým prvkom, ktoré tomuto cieľu môže pomôcť,“ uzatvára.
