Balík konsolidačných opatrení na budúci rok poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu (24. 9.) večer definitívne schválili. O návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Za návrh hlasovalo 78 zo 79 prítomných zákonodarcov. Zákon nepodporil koaličný poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD). Novinárom vysvetlil, že nesúhlasí, aby sa konsolidácia preniesla na občanov, firmy, podnikateľov aj samosprávy. Šéf poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci si myslí, že Ferenčák už stratil dôveru celého klubu. Situáciu budú riešiť, bude sa s ním rozprávať aj predseda strany Matúš Šutaj Eštok.
Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila.
Zároveň tak ukončili 10. rokovací deň aktuálnej 39. schôdze. Pokračovať by mali vo štvrtok (25. 9.) ráno návrhom na skrátené legislatívne konanie o zákone týkajúcom sa energopomoci z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR.
Predčasne ukončili rozpravu
Poslanci o balíku v druhom čítaní rokovali od utorka (23. 9.) rána. Do rozpravy boli ústne prihlásené ešte desiatky poslancov, v stredu večer však snemovňa odhlasovala jej ukončenie. Rovnako predčasne ukončili aj rozpravu v treťom čítaní, do ktorej sa prihlásilo 50 zákonodarcov.
Schváleniu konsolidačných opatrení sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka Monika Hajko:
Predčasné ukončenie rozpravy ku konsolidačnému zákonu, keď bolo prihlásených ešte viac ako 40 poslancov, považuje opozícia za porušenie základných princípov parlamentnej demokracie, aroganciu a diktátorské maniere.
Po stredajšom náhlom ukončení rozpravy, ktoré plénum schválilo, to uviedli poslanci Marián Viskupič (SaS), Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Michal Šimečka (PS). Ku kritike sa pridalo aj KDH.
Zmrazenie platov poslancov
Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili k balíku konsolidačných opatrení na budúci rok viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z výborov a od koaličných poslancov. Znížili napríklad počet dní, na ktoré sa vzťahuje zákaz maloobchodného predaja. Dôvodom je zabrániť utlmeniu hospodárskeho rastu a požiadavky aplikačnej praxe. Schválili tiež zmrazenie platov poslancov.
Po novom zostane 5,5 dňa v roku, počas ktorých nie je možné nariadiť ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s tým súvisiace práce. Týmito dňami sú 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine, 25. a 26. december.
V rokoch 2026 a 2027 sa tiež zmrazí plat poslancov NR SR na úrovni roku 2025. Na rovnakej úrovni sa zachovajú aj výdavky spojené s činnosťou poslaneckej kancelárie a odmeny asistentov. Navrhované opatrenie sa zatiaľ nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov, ktorých plat je určený osobitným mechanizmom.
Časť tovarov naďalej zostane v zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) 19 percent, pokiaľ neobsahujú žiadne alebo zanedbateľné množstvo cukru, ako napríklad celozrnné pečivá, či nesolené a neochutené extrudované alebo expandované výrobky, ako napríklad neochutené a nesolené kukuričné chrumky.
Medzi tovary so zníženou sadzbou budú patriť aj nealkoholické nápoje, ktoré sú dietetickými potravinami, či mliečne, rastlinné a jogurtové nápoje, ak neobsahujú kávu, čaj alebo ich náhrady, aj keď nie sú dietetickými potravinami.
Pomôcť obmedziť prípadne špekulácie s práceneschopnosťou (PN) by malo podmienenie súhlasu posudkového lekára s novo uznanou dočasnou PN.
„Podľa zistení aplikačnej praxe, ošetrujúci lekári môžu obchádzať inštitút ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom tak, že v krátkom časovom odstupe uznajú novú dočasnú pracovnú neschopnosť toho istého poistenca,“ upozornili predkladatelia tejto zmeny.
Dni pracovného pokoja
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Mariána Saloňa a Daniela Karasa (obidvaja Smer-SD). Zmena nemení počet sviatkov, ktoré dočasne nebudú dňami pracovného pokoja. Nahrádza však pôvodne navrhovaný 6. január, ktorý zostane dňom pracovného pokoja, 15. septembrom, ktorý zostáva sviatkom, ale v roku 2026 nebude dňom pracovného pokoja.
Poslanecký návrh Pavla Ľuptáka a Romana Malatinca (obidvaja nezaradení) zase ustanovuje nový spôsob určovania výšky paušálnych odvodov herní a kasín, a to prostredníctvom nariadenia vlády. Tieto odvody majú byť vyššie ako ich doterajšia suma ustanovená zákonom, čím by sa malo zabezpečiť zvýšenie príjmov z odvodov hazardných hier do štátneho rozpočtu.
Plénum naopak odmietlo množstvo opozičných pozmeňujúcich návrhov. Marián Viskupič (SaS) navrhol napríklad zrušenie transakčnej dane, či zmeny v súvislosti so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). Skupina poslancov KDH zase navrhla zachovať 17. november ako deň pracovného pokoja a umožniť jeho dočasné vyňatie len v roku 2026.
Hnutie Slovensko nesúhlasilo s opatreniami, ktoré sa dotýkajú zamestnancov, živnostníkov alebo rastu DPH na niektoré potraviny. Preto ich chcelo pozmeňovacím návrhom zrušiť. Naopak, viac zdaniť sa mali podľa hnutia zisky z vojenskej výroby, ale napríklad aj zisky firiem poverených ďalším prevádzkovaním záchraniek, či paušálne náhrady ústavných činiteľov.
Opoziční zákonodarcovia v rozprave kritizovali vládu za doterajšiu nepodarenú konsolidáciu aj podobu pripravovaných opatrení, ktoré podľa nich opäť nepomôžu, ale aj za obmedzovanie diskusie v parlamente. Poslanci vládnej koalície aj minister financií naopak upozorňovali, že za zlý stav verejných financií môžu predchádzajúce vlády, v ktorých boli mnohí predstavitelia súčasnej opozície.
