Jej príbeh sa začal v slovenských vodách, a to doslova. Dnes sa odohráva ďaleko za našimi hranicami. Liptovskú Maru vymenila za Atlantik. Plávala medzi medúzami, pokorila Severný ľadový oceán aj prieliv medzi britskými ostrovmi a kontinentálnou Európou.
Spisovateľka a publicistka Soňa Rebrová patrila celý život k bežným ľuďom, ktorí sa vonku kúpu iba v lete. Všetko sa zmenilo pred niekoľkými rokmi.
„Deti vyrástli a hovorím si, že teraz sa môžem venovať sebe a dlhé roky som obdivovala otužilcov. Aj som to raz skúsila, ale samozrejme hneď som ochorela. Tak som sa toho na pár rokov vzdala,“ opísala rekordérka v zimnom plávaní Soňa Rebrová.
Skúsila to však znovu s cieľom otužovať celú zimu. Do vody začala chodiť pravidelne. „Pri plávaní podľa mňa je to pre človeka pohodlné, lebo leží a len mácha rukami. Babka s barlou dôjde, dá si barle k vode a ide plávať. Aký iný je šport, že môžete športovať s barlami?“ skonštatovala.
Spočiatku plávala jeden kilometer, neskôr tri. Kilometre postupne pribúdali, no stále sa necítila unavená. „Vtedy mi niekto povedal, či nejdem na preteky v zimnom plávaní. Tak som sa prihlásila a bola som druhá. Tak som šla na ďalšie preteky a tam, že tretia,“ priblížila Rebrová.
Ako sa Soňa Rebrová dostala od klávesnice počítača k rekordu v zimnom plávaní, priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
Cesta k splnenému snu
Studená voda je pre Soňu Rebrovú už prirodzený živel. Plávanie pre zábavu sa čoskoro zmenilo na tvrdú tréningovú prípravu pod vedením profesionálneho trénera až z Austrálie, ktorý na diaľku usmerňuje jej výkony. Chcela si totiž splniť jeden z najväčších snov mnohých plavcov – zdolať prieliv La Manche.
„Prvé tréningy boli také, že prvý, druhý týždeň som úplne nevládala sa ani pohnúť, to som sedela na gauči – ako to mám robiť rok?“ poznamenala Rebrová. Jedného dňa to prišlo a Soňa dostala zaujímavú ponuku.
V roku 2020 sa zúčastnila ženskej štafety cez La Manche. Ako podotkla Rebrová, prieliv máva 15 až 20 stupňov. „Zistila som, že vlastne stačí len plávať. Je jedno, či ide človek pomaly alebo ultra rýchlo, ale proste neprestať, kým nedopláva. No a keď sme to zaplávali, tak som si hovorila, že vau, bolo to parádne,“ povedala Rebrová. Rozhodla sa preto skúsiť sólo.
Na plávanie cez kanál sa treba registrovať a na povolenie sa niekedy čaká aj tri roky. „Ja som bola strašne šťastná, že ma pustili, takže som ani nemala stres, ja som to už len chcela zaplávať,“ doplnila plavkyňa.
Vlny a morské prúdy medzi Francúzskom a Veľkou Britániou sa pred Soňou otvorili v septembri 2023. Na vyše 40-kilometrovú plavbu vyplávala bez neoprénu a v sprievode člna, z ktorého dostávala výživu. Kríza sa dostavila pred cieľom.
Rebrová priznala, že pred cieľom začala byť nervózna. Na tých miestach sa tri týždne predtým utopil plavec. „Takže aj to bolo dosť nepríjemné, tam začali tie najväčšie prúdy, takže to už kričali, že mama go, mama go, hnali ma,“ spomenula.
Ďalšou nástrahou boli medúzy, no prekonala sa a pokračovala aj cez ne. „Tak som vyšla a stále iba opakovala, že ja som to dokázala. Ja som to dokázala, priemerný čas plavca na La Manche, takže 14:45 je za mňa úplná bomba,“ uviedla plavkyňa.
Plávala aj v ľadovom oceáne
Soňa Rebrová je druhou Slovenkou, ktorá preplávala La Manche, navyše v kategórii ako tzv. neplavec. V roku 2025 si splnila ďalší cieľ, zaplávala polárny kilometer v Arktíde, v ľadovom oceáne za polárnym kruhom. Aj tu boli plavecké podmienky poriadne tvrdé. Vo vode s teplotou mínus dva stupne, bez čiapky, bez neoprénu.
„Lenže zabudla som, že vonku je mínus jedenásť, lebo u nás to tak nebýva. Mne tak zmrzli ruky, vôbec som si necítila, nohy boli dve krabice, také betónové bloky,“ prezradila. Plávať takto nevedela a začala hltať vodu, čo ju vyľakalo.
Strach napokon premohla a úspešne priplávala k brehu, kde ju čakalo asi 15 Slovákov. „No a už ako som doplávala, tak taký hurónsky potlesk, vlastne som sa stala jedenástou ženou na svete, ktorá zaplávala na Arktíde kilometer a teplote mínus štyri,“ povedala s tým, že to bolo pre ňu veľké ocenenie.
Plavecká rekordérka Soňa Rebrová, ktorá raz vstala od klávesnice počítača a rozhodla sa prekonať nielen samu seba, ale aj nemožné, má i ďalšie sny a ciele.
„Ešte by som chcela dať tri – štyri dlhé plávania. Ak by sa podarilo, tak aj na Antarktíde zaplávať kilometer na obidvoch póloch, uvidíme. Mne sa to vždy samé nejako vyvŕbi, takže vravím, že osud zase niečo prinesie a niečo bude,“ uzavrela plavkyňa.
