Poľnohospodári na Slovensku prežívajú ťažký rok. Tohtoročnú úrodu na Slovensku nepochybne negatívne ovplyvnilo sucho, ktoré bolo v niektorých regiónoch najhoršie za posledných 35 rokov.
Zároveň ceny komodít na svetových burzách neustále klesajú, keďže úrody v kľúčových regiónoch boli dobré a niektoré globálne hrozby, ktoré v posledných rokoch tlačili ceny nahor, ustúpili.
Dopady extrémneho sucha na úrodu neboli v realite také zlé, aké boli predpoklady poľnohospodárov, povedal v rozhovore v Aktuálne :24 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš.
Úrodu hustosiatych obilnín zhodnotil pozitívne. „Dokonca sme prekonali minuloročné výnosy, prekonali sme dokonca aj päťročný až desaťročný priemer. Napríklad v prípade pšenice jarnej sme mali vyššie výnosy o trinásť percent oproti minulému roku,“ priblížil.
Dodal, že tí, ktorí tieto plodiny zbierali po dažďoch, pociťujú zhoršenú kvalitu. „Dážď vyplavil dusík z pôdy a tým znížil pomer lepku,“ vysvetlil Gajdoš. V niektorých regiónoch sa vôbec nepodarilo dopestovať potravinársku pšenicu. Všetka sa musí využiť na výrobu kŕmnych zmesí,“ povedal s tým, že poľnohospodári sa skôr obávajú o jesenné plodiny, ako kukurica, zrno či cukrová repa.
„Keď tie plodiny potrebovali nejaké zrážky, nedávne dažde urobili svoju robotu, ale nedobehli obdobie extrémneho sucha,“ dodal. Aká bude úroda jesenných plodín, budú vedieť poľnohospodári zhodnotiť až keď ich skosia.
Nedostatok financií v sektore
Ďalším problémom, ktorému poľnohospodárstvo na Slovensku čelí, je podľa Gajdoša nedostatok financií v sektore. Na to sa viaže aj starnutie farmárov. Mladí totiž často nemajú finančnú motiváciu pracovať v poľnohospodárstve. „Jediným riešením je finančná podpora vlády,“ povedal šéf SPPK.
Mladých by však mohla do sektora prilákať automatizácia a robotizácia. „My už nepotrebujeme roľníka v gumákoch, ale skôr ľudí, ktorí vedia robiť z prírody s umelou inteligenciou, vedia ovládať a nastaviť náročné stroje, či programovať,“ uviedol Gajdoš.
Aj v tomto smere podľa neho veľkú úlohu zohráva štát. „To je úloha nielen nás, ale aj štátu. Nejako začať mladých ľudí motivovať, aby mali záujem sa uplatniť v agropotravinárstve,“ skonštatoval.
Poľnohospodári sa do značnej miery spoliehajú na dotácie, ale ich rozdeľovanie je aj podľa odborníkov dosť nerovnomerné.
„Máme väčšie obavy z budúcnosti, pretože Európska komisia zverejnila viacročný finančný rámec a budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2028 a tam sú tie rozdiely ešte diametrálnejšie,“ povedal Gajdoš.
