Prelety dronov nad letiskom v Kodani označila dánska premiérka Mette Frederiksenová za dosiaľ najzávažnejší útok na dánsku kritickú infraštruktúru. Táto severská krajina podľa tamojšej tajnej služby PET čelí vysokému riziku sabotáže. Rusko, ktorého možnú účasť Frederiksenová nevylúčila, obratom poprelo svoje zapojenie do incidentov. Informujú o tom agentúry DPA a AFP.
Letisko v Kodani a rovnako aj letisko v nórskom Osle, ktoré sú považované za dve najrušnejšie v Škandinávii, zastavili v pondelok neskoro večer na niekoľko hodín svoju prevádzku a lety z nich boli odkláňané na okolité letiská.
Dôvodom boli prelety dronov, ktoré zaznamenali vo svojom vzdušnom priestore. Desaťtisíce cestujúcich v dôsledku odstávky uviazli na letiskách. Prevádzku na oboch obnovili v utorok nadránom.
„Niekomu nemusí nutne záležať na tom, aby nás napadol, ale skôr na tom, aby nás vystresoval a sledoval, ako budeme reagovať,“ povedal riaditeľ operácií PET Flemming Drejer na spoločnej tlačovej konferencii s Frederiksenovou.
K incidentom došlo len krátko po víkendovom kybernetickom útoku na poskytovateľa IT služieb, ktorým sa narušila prevádzka viacerých európskych letísk vrátane Berlína, Bruselu, londýnskeho Heathrowu a Dublinu.
„To niečo vypovedá o dobe, v ktorej žijeme, a o tom, na čo sa ako spoločnosť musíme pripraviť. Samozrejme, nevylučujeme žiadnu možnosť, kto za tým stojí,“ uviedla dánska premiérka. Nevylúčila, že by zapojeným aktérom mohlo byť Rusko. Za možný motív označila snahu narušiť poriadok a vyvolať nepokoj a obavy. Do vyšetrovania je podľa televízie TV2 zapojená aj dánska armáda.
Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin vo vyhlásení zaslanom agentúre Reuters označil podozrenia z účasti Moskvy za neopodstatnené a uviedol, že ide o „jasnú snahu vyprovokovať krajiny NATO k priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzitým novinárom povedal, že z Dánska „zakaždým počuť nepodložené obvinenia“.
Prelety treba vnímať v širšom kontexte
Najnovšie prelety je podľa Frederiksenovej potrebné vnímať v širšom kontexte, a nie izolovane od nedávnych incidentov v Európe. Spomenula pritom prieniky dronov do vzdušných priestorov Poľska a Rumunska, narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami a hackerské útoky na európske letiská.
Dánska polícia predtým uviedla, že vzhľadom na počet a veľkosť dronov, ako aj na načasovanie incidentu, stroje zrejme pilotoval „skúsený operátor“.
Dodala však, že zatiaľ neidentifikovala nijakých podozrivých a nemá informácie o tom, kam bezpilotné lietadlá následne zmizli. Nateraz podľa nej neexistujú žiadne náznaky, že daný aktér mal v úmysle niekomu ublížiť. Svetlá dronov sa podľa agentúry AP zapínali a vypínali a zdalo sa, že ich let nemal jeden konkrétny smer.
„Všetko nasvedčuje tomu, že pilot nemal v úmysle niekoho napadnúť, ale chcel sa predviesť a možno si to vyskúšať,“ povedal o pilotovi policajný inšpektor Jes Jespersen. Napriek tomu úrady nemôžu vylúčiť možnosť, že drony sú súčasťou ruského hybridného útoku, dodal. Vyšetrovatelia momentálne zisťujú, ako sa dostali na letisko v Kodani – či po zemi alebo možno loďou.
Hlavný poradca riaditeľa nórskej Policajnej bezpečnostnej služby (PST) podľa médií povedal, že situácia je po prelete nad letiskom v Osle nejasná. PST sa podľa neho v týchto chvíľach snaží zistiť, či má incident súvis s dronmi pozorovanými v Dánsku. Rovnako postupujú aj dánske úrady.
