Vatikánska zmluva je medzinárodná dohoda medzi Slovenskom a Svätou stolicou, ktorá sa týka školstva, náboženskej slobody aj citlivých tém, ako je napríklad spovedné tajomstvo. Je možné od takejto zmluvy odstúpiť?
Profesor na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a spoluautor Vatikánskej zmluvy Marek Šmid hovorí, že medzinárodné zmluvy často obsahujú rôzne klauzuly vo svojom závere.
„Keď ide o dvojstrannú zmluvu a keď sa strany dohodnú na tom, že zmluva skončí, tak jednoducho zanikne. Keď sa strany dohodnú, že zmluva sa zmení, že sa vypustia nejaké štátne sviatky a podobne, tak sa tá zmluva zmení,“ vysvetlil Šmid.
Pozrite si celý rozhovor s Marekom Šmidom, ktorý v relácii Aktuálne :24 hovoril o význame Vatikánskej zmluvy:
„Spíše sa, podpíše sa, ratifikuje a tak ďalej. Mimo dohody na takéto zmeny alebo na skončení zmluvy sú tiež v záverečných ustanoveniach uvedené spôsoby, akými je možné jednostranne ukončiť zmluvu,“ dodal.
Podľa Šmida by muselo dôjsť napríklad k zásadnému porušeniu záväzkov zmluvy jednou z niektorých strán. „To by bol napríklad jeden spôsob. Ale text základnej zmluvy toto neobsahuje. Preto ostáva v úvahe len dohoda na zmene alebo na skončení,“ priblížil.
Existuje aj tzv. klauzula rebus sic stantibus. Podľa profesora to znamená, že keď sa v priebehu platnosti obe strany dohodnú, že zmluvu nemá význam ďalej dodržiavať, napríklad pre politické alebo spoločenské rozdiely, zmluvu môžu ukončiť.
„Buď sa to jednostranne namietne, alebo obojstranne, ale to by bola už samozrejme tá dohoda,“ upresnil Šmid. Na Slovensku by sa to podľa neho mohlo stať v prípade, ak by sme zmenili presvedčenie v oblasti ľudských práv. Za pravdepodobné to však nepovažuje.
„Ak by sa mala zmluva otvoriť, zatiaľ sa neotvorila za 25 rokov, muselo by dôjsť k dohode obidvoch strán. Obidvoch strán – myslím aj pri ďalšej zmluve 13 cirkví a Slovenskej republiky,“ uzavrel Šmid.
