Vodnoslalomárska špička zabojuje tento rok o cenné kovy na majstrovstvách sveta v Austrálii. Chýbať nebudú ani slovenskí reprezentanti na čele so Zuzanou Paňkovou a olympijským medailistom Matejom Beňušom. Nielen o ich šanciach na úspech diskutovali v relácii Šport:24 bývalí reprezentanti Gabriela Stacherová a Alexander Slafkovský.
Keď bol svetový šampionát naposledy v Austrálii v roku 2005, slovenskí reprezentanti z neho vtedy priniesli päť cenných kovov a potvrdili, že patria k absolútnej svetovej špičke. O 20 rokov neskôr je podľa Stacherovej situácia iná. Vodný slalom sa zmenil a vo svete narástla konkurencia.
„Dá sa povedať, že roky okolo 2005 boli najlepšie z pohľadu slovenského vodného slalomu, pretože sme mali výnimočné osobnosti. Generácia bola veľmi silná a na tú dobu sme v porovnaní so svetom mali výborné podmienky. Potom postupne začali vo svete venovať slalomu viac pozornosti a stavať kanály, na ktorých sa trénovalo. Konkurenčnú výhodu, ktorú sme mali s veľmi ťažkou vodou v Čunove, ktorá nás pripravila aj na iné ťažké kanály, sme postupne strácali,“ poskytla svoj pohľad.
Slafkovský objasnil, že sila slovenskej reprezentácie v minulosti spočívala aj v šírke kádra: „V každej kategórii boli minimálne dve lode, ktoré sa vedeli zastúpiť. Dlhé roky sme boli medzi kanoistami traja. Keď sa nezdarilo Michalovi, vyšlo to mne. Keď sa zas nezdarilo mne, vyšlo to Maťovi alebo Michalovi. Takto sme sa striedali a z vonkajšieho pohľadu to potom vyzeralo tak, že z každého šampionátu prichádzame s medailou.“
„Teraz sme v stave, kedy to nemáme postavené na generácii, ale na individualitách. Bude to na tom, aký deň budú mať konkrétni individuálni pretekári a ako im to sadne. Verím, že prídeme domov s nejakou medailou,“ zaželal si Slafkovský.
Dlhoročný reprezentant zároveň dodal, že Slovensko v súčasnosti nie je v situácii, ktorá by bola porovnateľná s érou Michala Martikána či Eleny Kaliskej, keď sa medaily očakávali automaticky: „Z pohľadu výsledkov sa začíname opierať o Zuzanu Paňkovú, Matej Beňuš je naša stálica. V kajaku je to nabité, máme tam Soňu Stanovskú a Zuzanu Paňkovú. Bude to o tom, ako im deň sadne. Keď to poviem na rovinu, nie sú to zatiaľ pretekári, od ktorých sa očakáva medaila. Skôr to bude prekvapenie. Od Martikána alebo Kaliskej sa očakávalo, že prídu so zlatom, a keď sa tak nestalo, bolo to sklamanie. Teraz ideme na MS s tým, že veríme, že tam bude aspoň nejaká medaila.“
Vysoký štandard Martikána
Na štarte v Austrálii sa predstaví aj legendárny, už spomínaný, 46-ročný Michal Martikán. Slafkovský predpovedá, že od neho môžeme stále očakávať vysoký štandard: „Som zvedavý, kam až ten jeho štandard vo svetovej konkurencii siaha. Na finále určite, no na medailovú pozíciu musí všetko so šťastím sadnúť. Určite bude na vrcholných priečkach, pretože na vrcholné podujatia sa vždy dokázal pripraviť.“
Držiteľ 38 medailí z MS a ME však pripomína, že existujú isté okolnosti, ktoré môžu hrať proti Martikánovi. „Sú veci, ktoré sa už nedajú oklamať. Šport sa skrátil a zrýchlil. Michal mal výhodu, že dokázal prejsť v technickej schopnosti trate, ktoré iní nezvládli a to dokázal udržiavať konzistentne až do cieľa. Teraz sa to zo 120 alebo sto sekúnd stiahlo na 90 a jemu to ubralo z výhody, pretože už nemá taký dlhý čas, aby využil svoje výhody na maximum. Toto hrá proti nemu. Preto nehovorím, že z toho bude medaila,“ vysvetlil.
V krose sme zaspali dobu
Medzi tradičnými disciplínami nebude na šampionáte chýbať ani pomerne nová – kros. „Tu sme zaspali dobu. Sprvoti sa kros vnímal ako „šaškáreň“ a bola tu istá nevôľa. Niečo také, čo sa nám podarilo spraviť aj v C1 žien, keď sme sa Slováci ako svetový líder uškŕňali, že čo tam chcú baby robiť na kanoe a zaspali sme dobu. To isté sa nám stalo aj v krose,“ povedal kriticky Slafkovský.
„Je krásne vidieť, ako Švajčiari, Briti, Francúzi a Nemci trénujú počas týždňa a majú krosové tréningy. My v Čunove doteraz nemáme rampu. Máme taký prístup, že dobiehame svet a je vidieť, že nám pretekári ušli. Zorganizujú sa, idú štyria alebo piati, a trénujú kontakt a rôzne situácie, ktoré sa dajú natrénovať. Je to fyzicky veľmi náročné a treba vedieť dopredu taktizovať. My zaostávame,“ nechal sa počuť.
