Ústavný právnik Vincent Bujňák v utorok (30. 9.) v relácii Z prvej ruky ocenil ustanovenie novely ústavy o záruke rovnakého odmeňovania mužov a žien. Advokátka spolupracujúca so združením Via Iuris Eva Kovačechová ho označila za zbytočné. Upozornila aj na možné negatívne dôsledky novely, ktoré však v súčasnosti nie je možné určiť. Obaja sa však zhodli, že Ústava SR je v porovnaní s inými krajinami Európskej únie slabo chránená.
Ustanovenie o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu môže podľa Bujňáka slúžiť ako odrazový mostík, čo sa týka pozitívneho záväzku v konaní pred ústavným súdom.
Kovačechová toto ustanovenie označila za zbytočné. „Domnievam sa, že toto je niečo, čo v konečnom dôsledku vyplýva z ústavy už dávno, pretože ústava zakazuje diskrimináciu a diskrimináciu na základe pohlavia,“ povedala.
Otázne však podľa nej je, ako sa to uplatňuje v praxi a ako to v praxi zabezpečiť. „Nemyslím si, že túto situáciu zmení zduplikovanie alebo vytiahnutie takéhoto ústavného príkazu opakovane,“ vyhlásila.
Trojpätinová väčšina nestačí
Bujňák upozornil na skutočnosť, že Ústava SR je najmenej chránená zo všetkých členských krajín EÚ.„Minimálnym štandardom, ktorý nachádzame v štátoch EÚ, je, že keď máte jednokomorový parlament, tak na zmenu ústavy sa vyžaduje dvojtretinová väčšina, nie trojpätinová,“ povedal.
„U nás by dvojtretinová väčšina znamenala, že na zmenu ústavy potrebujete aspoň sto poslancov. Novela by neprešla,“ dodal. Posilnenie ochrany ústavy však podľa jeho slov nikoho v NR SR nezaujímalo a príslušný návrh bol podaný až v roku 2025.
Kovačechová súhlasila, že Ústava SR je mimoriadne slabo chránená a v každom volebnom období sa stáva nástrojom na presadzovanie svojho politického videnia sveta bez ohľadu na to, či to je alebo nie je priechodné.
Zvrátenie tejto novely ústavy je podľa jej slov problematické. „V roku 2020 sa do našej ústavy dostalo, že Ústavný súd nepreskúmava ústavné zákony. Preskúmava len všeobecné zákony, prípadne iné právne predpisy,“ vysvetlila.
Pripomenula, že súd pripúšťa zásah, ale len v prípade, ak došlo k „extrémnemu zásahu“ do ústavy.
Možné referendum
Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan vyjadril presvedčenie, že tieto zmeny ústavy by si možno vyžadovali referendum.
„Ústava hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody,“ pripomenul Bujňák. Je preto podľa neho protiústavné, aby sa prostredníctvom otázok referenda znižoval dosiahnutý právny štandard základných práv.
Kovačechová tiež potvrdila, že ústava vylučuje, aby sa základné práva stali predmetom referenda. „Je to potvrdené aj zo strany rozhodovacej praxe Ústavného súdu,“ dodala. Upozornila aj na diskomfort predstaviteľov Ústavného súdu k tejto novele. Odborníci a právnici tiež túto novelu vnímajú ako problematickú.
Možný zásah do práv a slobôd
Z pohľadu ústavného právnika Bujňák potvrdil, že zákaz surogačného materstva na základe judikatúry štrasburského súdu štát môže zaviesť. „Majú to napríklad Francúzi alebo iné európske krajiny,“ spresnil. „Teraz sa poslanci NR SR rozhodli, že konkrétne to surogačné materstvo bude zakázané,“ uviedol.
„Som presvedčená, že novela v konečnom dôsledku neprinesie nikomu nič dobré a nikomu nijakým spôsobom nepomôže,“ vyhlásila Kovačechová. Negatívne dôsledky novely podľa nej v tejto chvíli ešte nie je možné určiť.
Upozornila však najmä na úvodné články. „Otvorili dvere smerom k tomu, že môže v konečnom dôsledku dôjsť k zásahu do práv a slobôd minimálne niekoľkých skupín obyvateľstva,“ skonštatovala.
„Sú tam ustanovenia vo vzťahu k osvojeniu detí, ktoré hovoria presne to isté, čo v súčasnosti hovorí zákon o rodine,“ pripomenula. Je to podľa nej len povýšenie týchto pravidiel na ústavnú úroveň.
„V prípade, ak by sa osvojitelia ocitli v situácii, ktorá nie je zarámcovaná týmto znením, tak by im to prinieslo oveľa viac problémov, ako je to v súčasnosti,“ skonštatovala. Upozornila aj na dohovor o právach dieťaťa a primárny záujem dieťaťa v relevantných prípadoch.
Bujňák tiež pripomenul, že do novely sa dostali aj ustanovenia zo zákona o rodine. „Nemôže sedieť tvrdenie, ktoré sa objavuje na sociálnych sieťach, že parlament touto novelou zobral niekomu právo adoptovať si dieťa,“ povedal.
Dodal, že aj osamelá osoba si naďalej môže adoptovať dieťa na základe zákona o rodine a nikoho v tomto nie je možné diskriminovať na základe sexuálnej orientácie.
