Slovnaft upravil plány pripravovanej spaľovne odpadu v bratislavskom areáli rafinérie. Reaguje tak na tlak verejnosti aj ministerstva životného prostredia. Kapacita zariadenia má byť po kritike nižšia, rovnako aj podiel priemyselného odpadu.
Pôvodne zamýšľaná kapacita spaľovne bola takmer 317-tisíc ton odpadu ročne. Po kritike verejnosti bola upravená na 220-tisíc ton.
„Tento odpad využijeme ako zdroj energie, zhodnotíme ho modernou technológiou, zachytia sa všetky škodlivé látky,“ uviedol hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaftu Anton Molnár.
K zníženiu kapacity prispela aj kritika ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). Podľa neho bol pôvodný návrh spaľovne zbytočne rozsiahly. Ďalšia spaľovňa je však podľa neho dôležitá.
Spaľovni v rafinérii Slovnaft sa v relácii Správy venovala redaktorka Magdaléna Štefanicová:
„Slovensko potrebuje moderné zariadenia, ktoré premenia odpad na elektrickú energiu alebo teplo a rovnako dokážu zneškodniť nebezpečné odpady,“ zaznelo vo vyhlásení ministerstva životného prostredia.
Obyvatelia zostávajú skeptickí
Obyvatelia a aktivisti však zostávajú skeptickí a voči stavbe spaľovne spustili petíciu. „Spaľovňa je stále veľmi predimenzovaná a úplne zbytočná, pretože spaľovňa v Bratislave už je. Nepotrebujeme ďalšiu,“ vyjadrila sa urbanistka z občianskeho združenia Znepokojené matky Ivana Nemethová.
Obávajú sa negatívnych vplyvov na zdravie aj životné prostredie. „Ako Slovensko máme cieľ recyklovať až 65 percent odpadu do roku 2035. Pokiaľ budeme stavať príliš veľa spaľovní, tak tieto spaľovne tú recykláciu brzdia,“ pokračovala Nemethová.
„Všetky krajiny, ktoré zhodnocujú odpad, sú aj zároveň najvyššie v recyklácii a separácii odpadu. Neexistuje krajina, ktorá by mala vysoko recykláciu a veľmi nízko zhodnocovanie odpadu,“ dodal Molnár.
Nové zariadenie má nahradiť starú spaľovňu kalov, ktorú Slovnaft prevádzkuje ešte od 70. rokov. Dokončenie výstavby a spustenie prevádzky sa plánuje na rok 2030.
