V pondelok (22. 9.) sme sa údajne prebúdzali ešte do leta, v utorok (23. 9.) to už vraj bolo jesenné vstávanie, keďže včera večer mala nastať jesenná rovnodennosť. Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Tatranskej Lomnici v relácii Aktuálne :24 potvrdil, že nastala. Upozornil však, že jej termín je pohyblivý, spôsobujú to priestupné roky.
Svoreň spresnil, že v pondelok večer prešlo Slnko zo severnej pologule na južnú cez rovník a na severnej pologuli sa začala astronomická jeseň. V tento deň je rovnako dlhý deň aj noc, po 12 hodín.
„Najdlhší deň je na letný slnovrat, 21. júna, a odvtedy sa deň skracuje. Vyrovnali sa v pondelok,“ vysvetlil. „Teraz už bude stále kratší deň, až to vyvrcholí 21. decembra,“ dodal.
„Zem bude vtedy v takej polohe, že noc bude na severnej pologuli trvať až 16 hodín a deň osem,“ opísal astronóm. Doplnil, že potom sa deň bude postupne predlžovať a na jarnú rovnodennosť sa s nocou vyrovná.
Môžu za to priestupné roky
Tento termín rovnodennosti sa môže aj posúvať. „Je to kvôli tomu, že máme priestupné roky,“ povedal. Vysvetlil, že počet dní v roku nie je celistvý, čo sa týka obehu Zeme okolo Slnka a to je potrebné raz za štyri roky dopĺňať priestupným rokom.
„Vďaka tomu sa nám tieto dni, slnovraty alebo rovnodennosti o jeden alebo dva dni hýbu,“ dodal. Jesenná rovnodennosť preto môže byť 21., 22. alebo až 23. septembra. Astronómovia to podľa neho vedia presne zmerať podľa pohybu Slnka na oblohe.
Jesenná rovnodennosť priamy vplyv na počasie podľa Svoreňa nemá. „Na jeseň tým, že Slnko už svieti menej a svieti z menšej výšky, tak ten dopad na Zem, ten ohrev je nižší,“ povedal. „Ráno sú častejšie hmly, Slnko sa niekedy cez to celý deň nedokáže prebojovať a celkovo počasie je sychravejšie,“ opísal.
Upozornil, že meteorológovia majú prvý jesenný deň už 1. septembra. „September, október, november sú pre nich jesenné dni. Pre astronómov sa jeseň začína až touto rovnodennosťou,“ spresnil.
