Na ochranu a zachovanie kultúrnych architektonických pamiatok sa zamerajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva. V Trnave preto odštartovala séria poučných, ale aj zábavných podujatí zameraných na zvyšovanie povedomia o pokladoch architektúry na Slovensku.
Viac o niektorých z nich povedal v relácii Aktuálne :24 Radoslav Ragač z Ústavu pamäti národa, ktorý je zároveň aj riaditeľom ICOMOS – Slovensko, národného komitétu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla.
Uvedomenie si hodnoty kultúrneho dedičstva zo strany verejnosti sa na Slovensku podľa Ragača pomaly zlepšuje. „Situácia nie je ideálna, stále je v spoločnosti pomerne veľa ľudí, ktorí pamiatky chápu ako istú obtiaž, ktorá bráni istej efektivite, ktorej sa treba zbaviť,“ skonštatoval. Dodal však, že aj s prispením osvety povedomie o pamiatkach rastie.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva sa na Slovensku konajú každý rok v septembri. Tento rok je na celom území krajiny takmer dvesto podujatí.
„Sú to rôznorodé podujatia od prednášok, exkurzií, otvárajú sa objekty, ktoré nebývajú otvorené pre verejnosť,“ charakterizoval. Doplnil, že ide aj o iné aktivity kultúrneho charakteru. „Podujatia sú inkluzívne, čo znamená, že sú pre všetkých a sú bezplatné,“ dodal.
Z konkrétnych podujatí uviedol výstavu v elektrárni v Piešťanoch, prehliadku Pongrácovsko-Forgáčovského paláca v Košiciach, kde sídli Štátna vedecká knižnica, i prehliadku trnavského mestského opevnenia a cykloprechádzku v Senci.
Malá krajina, no bohaté kultúrne dedičstvo
Ragač vysvetlil, že kultúrne dedičstvo sa delí na hmotné a nehmotné a zahŕňa veľmi pestrú škálu pamiatok, predmetov i zvykov.
„Mnoho našich národných kultúrnych pamiatok má nadregionálny, nadnárodný význam, čiže sú chránené formou UNESCO. Máme UNESCO lokality, máme ich pomerne veľa na takú krajinu, ako je Slovensko svojou rozlohou a ľudnatosťou,“ povedal. Dodal, že toto kultúrne dedičstvo je treba zveľaďovať a snažiť sa, aby pretrvalo čo najdlhšie.
V prípade pamiatok s lokálnym významom, ktoré sú chránené, tiež existuje legislatívny rámec na ich ochranu.
Garantom ochrany nemôže byť len štát. „Je dôležité, aby aj vlastník alebo správca chápal, aké je dôležité je ju uchovávať,“ povedal. Doplnil, že komunita, v ktorej sa pamiatka nachádza, ju musí tiež vnímať a ochraňovať.
