Diela nášho významného architekta Ferdinanda Milučkého najskôr vnímali ako odvážne a príliš drsné, neskôr ako nemoderné a staré. Dnes sú to obdivuhodní svedkovia architektonického myslenia 20. storočia, tzv. brutalizmu.
K jeho najznámejším stavbám okrem kultového bratislavského krematória patrí aj Dom umenia v Piešťanoch. „Brutalizmus sa na nič nehrá, sú priznané materiály, sú priznané tvary,“ povedala riaditeľka Domu umenia Piešťany Edita Bjeloševičová.
Čo ukrýva Dom umenia v Piešťanoch, priblížil v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
„Ak by sme chceli brutalizmus nejako láskavejšie definovať, tak môžeme povedať, že je to súzvuk betónu, obkladov, skla, kovu, ktorý akoby návštevníkov a účinkujúcich objímal a chránil,“ dodala.
S myšlienkou postaviť kultúrny stánok v Piešťanoch prišiel hudobný skladateľ Eugen Suchoň. Architektonická idea sa začala rodiť ešte v roku 1958, no výstavba sa realizovala o 17 rokov neskôr. Hotový Dom umenia odovzdali ako detašované pracovisko Slovenskej filharmónii v roku 1980.
„Hlavným prvkom je pohľadový betón, ktorý uvidíte vo všetkých častiach. Niektorí návštevníci prídu a povedia – jej, ešte to neobhádzali. Tak im vysvetľujeme, že nie, to je pohľadový betón, ktorý je leitmotívom architektúry majstra Milučkého,“ opísala Bjeloševičová.
Ako uviedla, dom je bielo-modro-červený a celý projekt sa pripravoval a realizoval v období Československa. Ide teda o symboliku, ktorá odkazuje na vlajku vtedajšieho štátu. „Najmenšie pole dnes už na českej zástave je modrá, čiže máme modré dvere vchodové do všetkých sál a bielo-červený je celý interiér domu umenia,“ doplnila riaditeľka.
Nezameniteľná architektúra
Stavba pôsobí ako otvorený organ. Pri jej navrhovaní sa architekt inšpiroval našou históriou i ľudovou architektúrou. Exteriér geniálne prepojil s interiérom. Nachádza sa tam aj „veľkolepé svetlo“, ktoré je podľa popisu riaditeľky v priestore dominantné a symbolizuje rieku či vlny.
S majstrom Milučkým spolupracovala jeho manželka architektka Júlia Kunovská. Do interiéru vniesla nezameniteľné prvky, ako sú lavičky, stolíky a ďalšie drobnosti dotvárajúce celok.
Dominantou druhého poschodia je dielo akademického maliara Jozefa Bubáka. Monumentálna Symfónia o človeku meria viac ako 18 metrov.
„Tam nie sú anonymní ľudia. Keď sem prichádzajú umelci alebo diváci, ktorí sú spojení s baletným umením, tak sú veľmi potešení, lebo tu vidia konkrétnych baletných umelcov,“ priblížila Bjeloševičová.
„Vidia tu sólistov, ktorí, žiaľ, už dnes nie sú medzi nami a boli prví sólisti Slovenského národného divadla, majster Janko Haľama, pani Gabika Zahradníková, choreografa pána Vaculíka by ste tu našli a mnoho iných osobností. Je to aj taký určitý dokument doby,“ dodala.
Architekt svoje dielo kontroloval
Piešťanský Dom umenia je dnes divadlom, koncertným a výstavným priestorom i kinom. Jeho architekt sa oň zaujímal aj po odovzdaní do užívania.
„V prvom rade to bol veľmi cieľavedomý človek, veľmi prísny človek. Prichádzal vždy na konci augusta, cez naše divadelné prázdniny, kedy máme sprístupnené výstavné priestory. Prišiel anonymne, popozeral budovu, potom sa ozval, potom nás vyhrešil, čo sme urobili alebo neurobili dobre alebo nedobre. Usmernil nás,“ uviedla Bjeloševičová.
Podľa nej to bol človek, ktorý dbal na svoje dielo a bol naň patrične hrdý. „A myslím si, že mal na čo byť hrdý. Táto budova je naozaj ikonickou stavbou a bola by veľmi veľká škoda a hriech na kultúrnom dedičstve Slovenska, aby toto materiálne kultúrne dedičstvo zmizlo z povrchu zemského,“ doplnila.
Pre Dom umenia prinieslo 21. storočie zásadný okamih. V roku 2022 získal štatút národnej kultúrnej pamiatky. Pre obdivovateľov modernej architektúry pripravili komentované prehliadky.
Odhaľujú viac než len to, čo vidí návštevník kultúrneho podujatia, pretože vedú aj do priestorov, kam sa inak nedostanete. Práve tam možno naplno vnímať veľkoleposť aj detailnosť tohto jedinečného diela.
„Tím pracovníkov, ktorý tu je, sa naozaj usiluje každodenne, aby ľudia, ktorí k nám prichádzajú, našli nielen zábavu, vzdelanie, ale možno aj veľa lásky,“ uzavrela riaditeľka.
