Slovensko má podľa Európskej agentúry práce (ELA) najviac takzvaných fiktívnych živnostníkov v Európskej únii. Spomedzi všetkých samostatne zárobkovo činných osôb tvoria fiktívne živnosti dvanásť percent. Menej majú Cyprus, Česko, Dánsko a Holandsko.
Podľa odborov sa na Slovensku práca na trvalý pracovný pomer nahrádza živnosťou najmä na stavbách, v reštauráciách, ale aj v priemysle. Ministerstvo práce tomu chce zabrániť zmenou legislatívy.
Fiktívnym živnostiam na Slovensku sa v relácii Správy venoval redaktor Boris Novotňák:
Na tej istej výrobnej linke, v tej istej reštaurácii alebo kancelárii dnes často pracujú aj živnostník, aj zamestnanec na trvalý pracovný pomer. Takéto konanie je síce nelegálne, podľa zamestnávateľov ho ale zamestnanci niekedy aj sami žiadajú.
„Ich vysoké daňové a odvodové zaťaženie je pri tej fiktívnej živnosti znížené umelo a veľmi výrazne,“ vysvetlila viceprezidentka Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Zuzana Rumiz.
Odborári však poukazujú na problémy takéhoto zamestnávania. „Takýto pracovník však nepožíva vôbec žiadne benefity, ktoré by vyplývali zo štandardného pracovného pomeru, či sa to týka výmery dovolenky, rôznych potom plnení zo sociálneho poistenia,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Štát chce zakročiť
Štát chce preto proti takému zamestnávaniu zakročiť. „Jedna vec bola sprísnenie kontrol a sprísnenie pokút u tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú živnostníkov nelegálne. A takisto sme upravili aj definíciu pracovných podmienok,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Marián Valentovič.
Momentálne totiž musí inšpekcia dokázať splnenie všetkých znakov závislej práce, teraz sa jeden z nich vypúšťa.
„Jedná sa o znak pracovného času, to znamená, že zamestnávateľ zamestnancovi určuje pracovný čas,“ vyhlásil riaditeľ inšpektorátu práce Trenčín Juraj Hajšo.
Problémy s fiktívnymi živnosťami majú všetky krajiny Európy. Svoje skúsenosti si vymieňali na pôde Európskej agentúry práce.
„Pokuty až tak nefungujú. Fiktívni živnostníci však musia vedieť, aké sú dôsledky toho, čo robia. Najefektívnejšie opatrenie je preto informačná kampaň,“ ozrejmila inšpektorka práce a sociálneho zabezpečenia v Španielsku Laura Hernando Ballesteros.
„Je to jednoznačne zdieľanie údajov na legislatívnej báze. To znamená, zákonom podporovaná možnosť zdieľania údajov medzi finančnou správou, inšpektorátmi práce a ďalšími aktérmi,“ tvrdí generálny inšpektor štátneho úradu inšpekcie práce v Česku Martin Melecký.
O podobnej spolupráci medzi úradmi uvažuje aj Slovensko. Ministerstvo financií zároveň dúfa, že boj s fiktívnymi živnosťami by mohol priniesť do štátneho rozpočtu milióny eur.
Slovensko zároveň podľa Európskeho orgánu práce posiela veľké množstvo živnostníkov aj do zahraničia. Takmer polovica vyslaných pracovníkov sú samostatne zárobkovo činné osoby. Priemer krajín únie je okolo päť percent. Európski inšpektori preto na kontrole fiktívnych živností spolupracujú naprieč krajinami Únie.
