Tak dlho čakali na rozhodnutie súdu, až sa zdedený majetok scvrkol na minimum. Takto dopadol maloletý Šimon, ktorého príbeh sme vám priblížili pred vyše rokom. V tom čase všetci varovali, ako to môže dopadnúť. Dnes už vieme, ako to dopadlo.
Dôvod nečinnosti súdu vás možno prekvapí. Ale určite aj fakt, že pomalosť súdov oberá o peniaze nielen občanov, ale aj štát.
Na Slovensku sa v priemere súdime 16 mesiacov. Niektoré konania sa však vlečú aj roky. Ústavný súd za takmer sedem rokov riešil tisíce podnetov o porušení práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov a poškodeným vyplatil viac ako 7,5 milióna eur.
Súdnym prieťahom v prípade Šimona, ktorého matka obrala o dedičstvo po otcovi, sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Tomáš Gerši:
Nespokojní občania sa obracajú aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten za posledných 30 rokov riešil vyše 1 400 opodstatnených sťažností zo Slovenska. Štvrtina sa týkala neprimeranej dĺžky súdnych konaní. Za poslednú dekádu Slovensko vyplatilo sťažovateľom milióny eur.
„Ako zástupcovia štátu si to uvedomujeme, a práve z toho dôvodu vo viacerých prípadoch pristupujeme k tomu, že uzatvárame so sťažovateľmi zmier,“ uviedla zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva Miroslava Bálintová. „Je to pre sťažovateľa výhodné z toho uhla pohľadu, že zmier býva uzavretý skôr,“ doplnila.
Šimon majetok zdedil po otcovej smrti
S prieťahmi na súde zápasí aj pani Ivana, ktorej príbeh sme vám priniesli pred rokom a pol. Pani Ivana je krstnou mamou maloletého Šimona. Ten po otcovej smrti zdedil majetok.
„Malý Šimon zdedil hotovosť na účte, 24 800 aj niečo a trojizbový byt, na ktorom bola hypotéka,“ informovala ešte v roku 2024 stará mama Šimona Katarína Čisecká.
Keďže bol maloletý, majetok spravovala jeho matka, ktorá mala finančné problémy. Krstní rodičia preto ešte v roku 2020 požiadali súd o ustanovenie majetkového opatrovníka.
„Náš právny zástupca navrhol mňa,“ povedala v tom čase krstná mama Šimona Ivana Čišecká.
„Majetkový opatrovník potom preberá na seba oprávnenie, aby konal, akoby mal teda konať rodič, aby chránil majetok, aby nedošlo k znehodnoteniu majetku,“ vysvetlil ešte v roku 2024 verejný ochranca práv Róbert Dobrovský.
„Oslovovali sme toľko inštitúcií, ale aj napriek tomu náš vnuk prišiel o majetok,“ povedala stará mama Šimona.
Byt predala a peniaze minula
Matka peniaze minula a byt s hypotékou predala banka v dražbe. Krstným rodičom sme pred vyše rokom odporučili obrátiť sa na verejného ochrancu práv. Ten prípad preveril a skonštatoval súdne prieťahy.
„Zistili sme, že súd nekonal v lehotách, ako konať mal, a práve touto nečinnosťou súdu bolo spôsobené, že došlo k úniku toho majetku dieťaťa,“ objasnil ombudsman Dobrovodský.
„Bola to jediná inštitúcia v podobe verejného ochrancu práv, ktorý vlastne uznal, že naše úkony sú oprávnené,“ vyhlásila pani Ivana.
Jedným z dôvodov nekonania bola nespolupráca matky. Podľa ombudsmana to však súd nemal brať ako prekážku. „Keď súd vidí, že jeden z rodičov blokuje ustanovenie majetkového opatrovníka, tak ho pokojne procesnými úkonmi mohol obísť,“ tvrdí verejný ochranca práv.
„Keď poznáte riziká, môžete robiť čokoľvek. Kým nechcú robiť štátne inštitúcie, nepohnete sa,“ povedala krstná mama Šimona.
Súd viní neskúsenú sudkyňu
„Druhý z argumentov, ktorý zaznel v liste vedenia súdu, bolo, že pani sudkyňa bola mladá a neskúsená,“ informoval Dobrovodský.
„Toto konštatovanie bolo pre mňa veľmi šokujúce. Vo vzťahu k maloletému to považujem za veľmi drahú školu,“ reagovala pani Ivana.
„Tento argument nemôžem akceptovať, lebo každý uchádzač na sudcu prejde výberovým konaním, justičnými skúškami a dňom ustanovenia do funkcie sudcu sa má za to, že má všetky vedomosti, schopnosti na riadny výkon činnosti súdu,“ ozrejmil ombudsman.
„Každý sudca, bez ohľadu na dĺžku praxe, má povinnosť postupovať v konaniach zákonne a plynulo. Je však potrebné, aby im štát vytváral podmienky,“ uviedla hovorkyňa Krajského súdu v Žiline Anna Dudová Záborská.
Podľa predsedníčky krajského súdu dôvodom nečinnosti bola vysoká vyťaženosť okresného súdu a zlá personálna situácia.
„Tento stav vyvolal hromadenie nevybavených vecí. Hoci sudkyňa vybavovala primeraný počet vecí, nebolo v jej silách pokryť vysoký nápor a počet nevybavených vecí rástol. Zároveň na Okresnom súde Žilina bola zlá personálna situácia,“ doplnila Dubová Záborská.
Ivana zvažuje žalobu na štát
Až po záujme ombudsmana okresný súd v marci tohto roku rozhodol. Pani Ivanu určil za správkyňu Šimonových peňazí, ktoré sú uložené v notárskej úschove. Zdedený byt a hotovosť mu však nedokázala zachrániť. Po zistení prieťahov zvažuje pani Ivana žalobu na štát o náhradu škody. Vyčísliť ju bude zložité a zdĺhavé, no podľa advokáta sú šance reálne.
„Existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že nemožno jednotlivcovi odoprieť nárok na náhradu škody, pokiaľ je zrejmé zo skutkového stavu, že ku škode došlo, aj napriek tomu, že túto škodu nevie poškodený preukázať alebo vyčísliť. Nemyslím si, že by nebolo možné sa domáhať nejakej náhrady škody,“ vysvetlil nezávislý advokát Martin Dufinec.
Žalobu na súd však pani Ivana podať nemôže, keďže súd rozhodol, že pani Ivana nie je opatrovníkom v plnom rozsahu. „Aj keby som chcela, momentálne mi to neumožňuje zákon,“ uviedla.
„Tam dávam na zváženie, aby napríklad úrad Úrad práce dal podnet príslušnému súdu, aby ustanovil opatrovníka, ktorý v mene dieťaťa podá túto žalobu,“ povedal Dobrovodský.
Pani Ivana sa na odporúčanie obrátila so žiadosťou na Úrad práce, ten sa nedávno vyjadril, že to nie je v ich kompetencii.
„ÚPSVaR ako orgán SPODaSK nemá vo svojej vecnej pôsobnosti oprávnenie podať žalobu za maloleté dieťa vo veci náhrady škody, ktorá mala vzniknúť maloletému nesprávnym úradným postupom. Toto oprávnenie má iba matka dieťaťa, ako jediný zákonný zástupca dieťaťa,“ uviedol úrad v odpovedi.
Žalobu by tak mala podať matka, ktorá synove peniaze minula a byt nechala prepadnúť banke. Podľa verejného ochrancu práv by sa mal úrad práce problému venovať.
Čas sa kráti
„Úrad by sa mal vyjadriť k otázke, či ako kolízny opatrovník podá sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže práve to je prvý krok k tomu, aby vznikol právny základ na ďalšie uplatňovanie náhrady škody,“ vyhlásil verejný ochranca práv.
Čas sa však kráti. Premlčacia lehota, dokedy si môže maloletý nárokovať od štátu náhradu škody, vyprší 30. januára budúceho roka, teda tri roky od dražby zdedeného bytu. Šimonova krstná mama je odhodlaná dovtedy pokračovať v obhajobe jeho práv.
„Keď sa nájde nejaká cesta, ktorou to je možné, samozrejme, že áno,“ povedala pani Ivana.
Príbeh pani Ivany a jej krstného syna môžu doplniť štatistiku o súdnych prieťahoch. Či sa však napokon aj dočkajú odškodnenia zo strany štátu, je nateraz otázne.
„Vec nepochybne nebola rozhodnutá v primeranej lehote a je možné konštatovať prieťahy či už subjektívneho, ale určite aj objektívneho charakteru. Predsedníčke krajského súdu neprináleží posudzovať, či maloletému vznikla škoda. Ak áno, maloletý môže prostredníctvom opatrovníka využiť právne prostriedky na jej náhradu. Celá vzniknutá situácia nás úprimne mrzí,“ tvrdí hovorkyňa Krajského súdu v Žiline.
„Bez toho, aby v podstate súd rozhodol o tom, kto má za maloletého konať, je ten maloletý bohužiaľ v patovej situácii, avšak za ktorú sa domnievam, že zodpovedá štát, lebo ten sa zaviazal aj medzinárodným dohovorom o tom, že bude ochraňovať práva dieťaťa,“ objasnil advokát Dufinec.
„Kým nezažijete túto situáciu, tak neveríte, čo je všetko možné. My sme krajina neobmedzených možností,“ dodala pani Ivana.
