Zákon hovorí jasne – o dedičskom konaní sa musí rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Je jasné, že do 24 hodín to nebude, ale nie je už 15 rokov trošku priveľa?
Presne toľko čaká na koniec dedičského konania pán Peter. Dodnes preto nemôže predať svoju nehnuteľnosť. Dom chátra a záhrada pustne.
Rodinný dom so záhradou v obci Čaka neďaleko Levíc si Peter Szőllősy s bývalou manželkou Máriou kúpili pred vyše 20 rokmi. Ich manželstvo sa však v roku 2008 skončilo a o dva roky neskôr pani Mária zomrela. Napriek tomu dedičské konanie dodnes nie je ukončené. Nebohá exmanželka je stále polovičnou vlastníčkou nehnuteľnosti.
Peter Szőllősy sa o dom síce stará, no so svojou súčasnou manželkou Miriam bývajú inde.
„Nám ide o to, aby sa to konečne všetko poriešilo, keďže nehnuteľnosť chátra. Máme z toho len povinnosti,“ vysvetlila Miriam Szőllősyová. „Povinnosti mám také, že musím každý rok zaplatiť daň obci,“ uviedol pán Szőllősy.
Dlhy po zosnulej
„Tam podľa mňa sú jednoznačne prieťahy. Keď si vezmeme, že pani poručiteľka zomrela v roku 2010 a máme rok 2025, tak asi každý z nás si sám zodpovie na otázku, že či to je primeraná doba alebo nie,“ objasnil nezávislý advokát Patrik Ozimanič.
Dedičské konanie na začiatku skomplikovali dlhy po zosnulej – všetci zákonní dedičia pre ne dedičstvo odmietli. Keďže medzi nimi boli aj maloleté deti, ich rozhodnutie musel schváliť súd. Navyše, súbežne s dedičstvom bolo potrebné usporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
„Dedičské konanie, keď zomrie jeden z manželov alebo je manžel rozvedený a ešte nie je vysporiadané BSM, je vždy dvojfázové. Najskôr sa musí vysporiadať BSM, a potom vlastne sa rieši dedičské konanie,“ povedal advokát.
V roku 2018 ani jedna časť ešte nebola ukončená. Peter Szőllősy preto notárskej komore adresoval sťažnosť, v ktorej žiadal postup notárky Imeldy Šašváryovej preveriť.
„Ako keby to strčili do spodného šuplíka, že teraz túto nehnuteľnosť nebudeme riešiť,“ povedal Szőllősy. „Notárska komora sa zastala pani notárky s tým, že neporušila žiadny zákon,“ priblížila Szőllősyová.
„Keď napríklad jeden úkon urobím ako notár, že zašlem dožiadanie na kataster a teraz prejde pol roka, rok a nerobím žiaden úkon, to je prieťah. Ale ak robím 20 rokov každý mesiac nejaký úkon, tak to nie je prieťah. Čiže to nie je o dĺžke, ale o nečinnosti,“ objasnila Katarína Valová z Prezídia Notárskej komory SR.
„Môže podať aj ústavnú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. A tam už potom Ústavný súd rozhoduje, že či v konkrétnom prípade došlo k zbytočným prieťahom, alebo nie,“ vysvetlil advokát Ozimanič.
Chyba súdnej úradníčky
Posun v dedičskom konaní nastal až v roku 2019. Súd na návrh notárky usporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo. Polovica domu tak mala pripadnúť Petrovi Szőllősymu, druhá časť nebohej exmanželke. Súdna úradníčka však urobila chybu.
„Pani v katastri nehnuteľností si to neskontrolovala, zapísala to tak, ako prišiel papier zo súdu, a manžela urobili jediným vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalší rok trvalo, kým to zase vyčistili. Takže na takýchto prieťahoch stojíme 15 rokov,“ povedala Miriam Szőllősyová.
Keďže dedičské konanie ani po oprave chyby nebolo v krátkej lehote ukončené, Szőllősyovci sa opäť pripomenuli – tentoraz už priamo súdu. Odpoveď ich prekvapila.
„Keďže manžel nie je účastník dedičského konania, tak nemáme právo vedieť, v akom stave je dedičské konanie. Nevedia nám povedať, kedy bude ukončené,“ objasnila pani Miriam.
„Došlo k vysporiadaniu BSM, pán Szőllősy vlastne prestal byť účastníkom konania, lebo bol iba do momentu vysporiadania BSM, a následne teda teraz už musí len čakať,“ uviedol Ozimanič.
„Informácie všeobecne o súdnych konaniach môžu dostať iba účastníci týchto konaní alebo ich splnomocnení zástupcovia. Môžu to dostať aj iné osoby, ale tam sú také podmienky, že ak súdny komisár uzná, že sú to vážne dôvody a že sa nedotknú práv účastníkov, tak tieto výnimky sú bežné,“ doplnila Valová.
Úmrtie notárky
Ďalšia komplikácia nastala vlani v lete. Poverená notárka, ktorá dedičstvo prerokúvala od roku 2010, zomrela.
„Po úmrtí pôvodnej súdnej komisárky JUDr. Imeldy Šašváryovej bol poverený vykonaním dedičského konania nový súdny komisár – notár Ing. Mgr. Andrej Rábek. V súčasnosti nie je predmetné dedičské konanie právoplatne skončené,“ informovala hovorkyňa Krajského súdu v Nitre Katarína Kellnerová.
„Manžel je 50-percentný vlastník. Čakáme, kedy všetko prebehne tak, ako by malo prebehnúť, a kedy sa vlastníkom druhej časti stane štát,“ povedala Szőllősyová.
„Tým, že tu máme odmietnuté dedičstvo a pripadne štátu, tak v podstate nemáme dediča, lebo štát nie je dedičom. V tomto prípade je štát iba účastníkom konania, on len preberá tzv. odúmrť,“ objasnil nezávislý advokát.
Ide o majetok zomrelého, ktorý pripadne štátu, ak nezanechal závet, nemá zákonných dedičov alebo títo dedičia dedičstvo odmietli. O tom, že dedičstvo po Márii Szőllősyovej pripadne štátu ako odúmrť, informovala notárka Imelda Šašváryová Okresný súd v Leviciach už v roku 2015. Tento proces sa však ani po desiatich rokoch nepodarilo zrealizovať.
„Vykonávajú sa potrebné úkony na ukončenie celého konania. Štát prostredníctvom príslušného Okresného úradu je maximálne súčinný, koná obozretne a zodpovedne, uplatňuje si svoje zákonom ustanovené práva a taktiež dodržiava zákonné povinnosti,“ informoval notár Andrej Rábek.
Nemožný predaj
„Štát koná so štátom, lebo notár tu koná z poverenia súdu, zastupuje štát z úradnej moci. Eventuálne by mohol štát rýchlejšie prejednať dedičstvo a vyriešiť si vlastnícke vzťahy aj s ohľadom na to, že už niekoľkokrát sa dotyčný pán aj sťažoval, aj žiadal, aj prosil, aby teda konali vo veci, aj vysvetľoval dôvody,“ vyhlásil Ozimanič.
Aj napriek zaseknutému dedičskému konaniu môže Peter Szőllősy so svojou polovicou nehnuteľnosti slobodne nakladať. V praxi ju však predať nedokáže – aj keby rodina našla kupca.
„Len problém je, že on musí podiel ponúknuť druhému spoluvlastníkovi na predaj za tých istých podmienok,“ priblížil advokát.
„V prípade, že nebude ponúknuté predkupné právo k vykupovanej časti nehnuteľnosti riadne a včas, prípadný výkup by mohol byť postihnutý následnými žalobami zo strany vlastníka druhej časti nehnuteľnosti,“ objasnil špecialista na výkup nehnuteľností Martin Adamec.
„A teraz otázka, komu to ponúkne, keď nemáme právoplatného vlastníka? Eventuálne okresnému úradu alebo pošlem to notárovi?“ pýta sa advokát.
Kúpiť takýto podiel nie je zaujímavé ani pre firmy, ktoré sa na výkup problémových nehnuteľností, napríklad v exekúcii, zameriavajú.
Výkupná cena
„V tomto konkrétnom prípade nemáme vyriešené esenciálne otázky, ktoré umožňujú zákonný výkup. Nemáme ustálenú oprávnenú osobu a nevieme vykonať výkup zákonným spôsobom – teda uplatnením predkupného práva. Čiže mohli by sme ponúknuť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde by sa zakotvili povinnosti zmluvných strán,“ vysvetlil špecialista na výkup nehnuteľností.
Navyše, výkupná cena by sa pohybovala len v rozmedzí 30 až 40 percent trhovej ceny polovice nehnuteľnosti.
„Keď vo všeobecnosti povedané má štát slúžiť ľuďom a občanom, ktorí platia dane, tak myslím si, že bolo by možno na zváženie skúsiť sa individuálne pozrieť na ten prípad a skúsiť ho čím skôr uzavrieť, aby sa mohlo začať hýbať s nehnuteľnosťou, aby si mohol svoj majetok vyriešiť,“ uviedol advokát Ozimanič.
„Keď to bude vysporiadané, je nám úplne jedno, kto to kúpi, nech sa toho už zbavíme, nech už to je za nami,“ dodala Szőllősyová.
