Brusel chce chrániť svoj oceliarsky priemysel. Ohlásil preto razantný krok. Európska komisia znižuje dovozné kvóty pre oceľ o takmer polovicu a zároveň zdvojnásobuje clá na dodávky nad rámec týchto kvót. Podrobnosti povedal pre STVR eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič.
„Znižujeme dovozné kvóty na dovoz ocele do Európskej únie (EÚ) o 47 percent, a to z toho dôvodu, aby sme uchránili fabriky, ktoré na pôde Európskej únie vyrábajú oceľ. Je to opatrenie, ktoré má zabrániť tomu, aby sa strácali pracovné miesta. A zároveň chceme zabezpečiť aj budúcnosť pre oceliarsky priemysel, ktorý je takou chrbtovou kosťou pre celkovú výrobu aj strojárskych a iných výrobkov,“ povedal Šefčovič.
Navyše, clo na dovoz ocele, ktorý presahuje určenú kvótu, stúpne na 50 percent. Európska komisia si od toho sľubuje vyššiu konkurencieschopnosť únie. A práve o schopnosti obstáť v konkurencii a o zlepšení voľného pohybu tovarov a služieb v rámci jednotného trhu hovorili poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Téme sa v Správach venoval redaktor Viliam Hauzer:
Jedna vec je úprava podmienok ekonomických vzťahov s krajinami mimo Európskej únie. Druhá vec sú nutné zmeny v rámci únie. Jednotný trh EÚ totiž nie je naozaj jednotný, zaznievalo v pléne Európskeho parlamentu.
„Dokonca Medzinárodný menový fond vypočítal, že vnútorné bariéry nášho jednotného trhu vytvárajú ako keby fiktívne clo na tovar vo výške 44 percent. Na služby dokonca až 100 percent,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
„Samozrejme, keď hovoríme o daňových systémoch a o prepájaní, ide o tému, ktorú tu máme roky. Stále sa nevyriešila správnym spôsobom, pretože každý chce mať tú svoju vlastnú zodpovednosť a nepatrí to do kompetencie EÚ,“ povedala europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD).
Možné riziká
Čo s tým robiť? Riešení pre spojenie 450 miliónov obyvateľov únie je niekoľko. Europoslanci naprieč politickým spektrom ponúkali rôzne alternatívy, ale poukazovali aj na možné riziká.
„Zjednotenie trhu znamená odstraňovanie bariér. Musíme to ale urobiť rozumne. Tak, aby to v konečnom dôsledku neohrozilo napríklad kvalitu alebo dokonca bezpečnosť v prípade potravín,“ vysvetlil europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).
„Namiesto toho, aby sme sa snažili zladiť 27 rôznych legokociek dohromady, tak by sme mali vytvoriť 28. režim najmä pre inovačné firmy,“ skonštatoval europoslanec Ľudovít Ódor (PS). To by však znamenalo vzdanie sa rôznych špecifík toho ktorého domáceho trhu a v tom medzi členskými štátmi nepanuje jednota.
