Ropné tankery patriace do tzv. ruskej tieňovej flotily predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre životné prostredie v Baltskom mori a pri pobreží Nemecka. Upozornila na to v pondelok (6. 10.) environmentálna organizácia Greenpeace. Informuje o tom agentúra DPA.
Popri nemeckom pobreží od polovice júna preplávalo 188 tankerov, ktoré prepravovali milióny ton ropy z ruských prístavov Primorsk a Usť-Luga, uvádza sa vo vyhlásení Greenpeace.
Z týchto lodí je 123 plavidiel vedených na sankčných zoznamoch, zatiaľ čo 27 plavidiel nebolo registrovaných v žiadnej databáze a plavili sa pod falošnými vlajkami.
Celkovo 70 tankerov malo prevádzkový vek 20 a viac rokov. Tým pádom už nie sú vhodné na bezpečnú prepravu ropy. Uviedla to organizácia, ktorá používanie týchto lodí prirovnala k jazde po diaľnici nepoisteným nákladným autom bez evidencie a navyše s nebezpečným nákladom.
Odborník Thilo Maack z Greenpeace upozornil, že nemecké pobrežie musia chrániť pred environmentálnymi hrozbami, ktoré tieto tankery predstavujú.
Obchádzanie sankcií
Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín. Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií uvalených naň za inváziu na Ukrajinu a na prepravu ropy a iných komodít.
Organizácia Greenpeace podľa Maacka vyzvala nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula a ministra vnútra Alexandra Dobrindta, aby posilnili ochranu pobrežia v Baltskom mori. Okrem toho by spolková vláda mala preskúmať, či by týmto tankerom mohli odoprieť právo preplávať.
Takmer súbežne s výzvou Greenpeace vydal magazín Politico v pondelok správu, že na základe spoločných zistení s iniciatívou SourceMaterial najmenej päť plavidiel s väzbami na Rusko napriek sankciám v uplynulom roku bez prekážok pokračovalo v plavbe v európskych vodách a v blízkosti kontinentu zanechali ropné škvrny.
Tieto incidenty označil lotyšský minister energetiky Kaspars Melnis za veľký problém. „Máme veľké šťastie, že v súčasnosti nedošlo k žiadnej environmentálnej katastrofe,“ uviedol Melnis podľa bruselského magazínu.
Jedna z takýchto škvŕn, ktorá mala dvanásť kilometrov, sa objavila 15. novembra 2024 v španielskych vodách pri Biskajskom zálive. Podľa zistenia išlo o únik z tankera Dinasty, ktorý sa plavil z Indie do ruského prístavu Primorsk. Na tanker sú uvalené britské sankcie.
Odstrániť akúkoľvek veľkú ropnú škvrnu by podľa odhadov Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia mohlo stáť až 1,4 miliardy eur. Ak by sa pritom nepodarilo vypátrať zodpovedné plavidlo, náklady by podľa Politico pravdepodobne zaplatili európski daňoví poplatníci.
