Umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou pracovného života. Zamestnanci si uľahčujú úlohy zadávaním požiadaviek do rôznych AI nástrojov, často neschválených zamestnávateľom. Najnovší prieskum spoločnosti Microsoft odhalil v Spojenom kráľovstve, že tak v minulosti urobilo až 71 percent tamojších zamestnancov. Viac ako polovica používa umelú inteligenciu, ktorú neschválil zamestnávateľ, dodnes.
Mnohí zamestnanci využívajú nástroje AI bez vedomia zamestnávateľa, čo podľa právnika a odborníka na umelú inteligenciu Miroslava Chlipalu otvára viacero rizík. „AI zvýraznila problém, ktorý tu už bol, podobne ako kedysi diskety či USB kľúče, aj tieto nástroje môžu predstavovať bezpečnostné riziko,“ upozornil.
Z právneho hľadiska už dnes existujú rámce, ktoré sa dajú uplatniť, napríklad ochrana osobných údajov (GDPR) a kybernetická bezpečnosť. GDPR podľa Chlipalu jasne určuje, že zamestnávateľ je zodpovedný za to, aby jeho zamestnanci nakladali s údajmi len podľa stanovených pravidiel. „Zamestnávateľ musí vedieť, ktoré údaje sú citlivé, ako sa s nimi nakladá a musí o tom primerane vzdelávať svojich ľudí,“ vysvetlil.
Dôležitou novinkou je aj AI Act, ktorý vstúpil do platnosti 1. augusta 2024. Tento európsky zákon prináša nielen reguláciu, ale aj podporu inovácií. V praxi to znamená, že firmy musia vedieť, či nimi používané systémy spadajú do definície umelej inteligencie, a zároveň majú povinnosť vzdelávať používateľov.
O používaní AI pri práci sme sa v relácii Aktuálne :24 rozprávali s právnikom a odborníkom na umelú inteligenciu Miroslavom Chlipalom:
„Každý, kto používa alebo vyvíja AI, musí vzdelávať zamestnancov primerane ich úlohe a prístupu k informáciám,“ povedal Chlipala. Od februára 2025 už platí aj zákaz tzv. podprahových praktík a povinnosť rozvíjať tzv. AI gramotnosť.
Autorské právo
Otázky vyvoláva aj autorské právo. Podľa Chlipalu si používatelia musia uvedomiť, že hoci výstupy z nástrojov ako ChatGPT sú ich, mali by transparentne uvádzať, že vznikli s pomocou umelej inteligencie. „Zodpovednosť za správnosť a pravdivosť výstupu zostáva vždy na používateľovi,“ dodal.
Zatiaľ čo právo sa snaží dobehnúť technologický vývoj, Chlipala upozorňuje, že AI by mala mať v právnickej či verejnej praxi iba podpornú funkciu. „Nástroje umelej inteligencie zatiaľ nepatria do rozhodovacích procesov súdov alebo iných orgánov. Sú tu etické otázky, chýba transparentnosť a nevieme, na akých údajoch AI rozhoduje,“ uzatvoril.
