Vojna na Ukrajine prinútila tisíce detí opustiť domovy a začať nový život na Slovensku. Mnohé z nich však ani po mesiacoch nenastúpili do školy. Chýbajú miesta, učitelia aj podpora pre ich zaradenie do tried. Deti tak zostávajú aj s matkami v ubytovniach, odkázané na online vyučovanie alebo úplne bez kontaktu so školou.
Exodus ukrajinskej populácie napadnutej Ruskom vyhnal v priebehu takmer štvorročného plnoformátového vojnového konfliktu z krajiny milióny obyvateľov, zväčša detí a žien.
„Vojna na Ukrajine sa začala v roku 2014, podľa mňa. Vtedy utekali rodiny z Donecka, Luhansku a z Krymu, odkiaľ pochádzam, všimla som si to a do roku 2022 odišlo 12 miliónov. Od roku 2022 do dnešného dňa odišlo asi 10 miliónov. Takže celkovo odvtedy Ukrajina stratila 22 miliónov obyvateľov, ktorí bývajú v Európskej únii väčšinou,“ uviedla expertka Úradu komisára pre deti Aljona Kurotová.
Štatistiky podľa expertky hovoria, že na Slovensku našlo tolerovaný pobyt 140-tisíc ľudí, z toho asi 40-tisíc detí. „Je ale pravda, že je ich viac, pretože niektorí hneď získali prechodný pobyt za účelom práce alebo podnikania,“ povedala.
„To, že oni tu bývajú na ubytovniach a štát zabezpečil ubytovanie pre rodiny s deťmi, ktoré majú menej ako päť rokov napríklad aj zadarmo. Je tu taká možnosť pre nich, že tu môžu bývať, ale pravda je, že len desaťtisíc z tých 40-tisíc chodí do škôl. To znamená, že asi dve tretiny sú v ubytovniach a bohužiaľ nie sú dosť integrované,“ pokračovala Kurotová.
Vzdelávaniu ukrajinských detí na Slovensku sa v relácii Reportéri venoval redaktor Juraj Mravec:
Situácia sa podľa podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu vyvíja. „Súvisí s tým, že mnohí ľudia tranzitujú, odchádzajú do iných krajín únie. Ale v súvislosti s tým, ako sa ten konflikt vyvíja v čase, sa mnohí ľudia vrátili už naspäť na Ukrajinu,“ konštatoval Jaroslav Ivančo.
Povinné vzdelávanie odídencov
„Od septembra platí povinné vzdelávanie detí odídencov z Ukrajiny, ktorého cieľom je pozitívne ovplyvniť dostupnosť vzdelania pre túto skupinu detí. Súbežne s tým ministerstvo podniká kroky potrebné na to, aby tieto deti mohli byť umiestnené do školských zariadení,“ vyhlásila hovorkyňa ministerstva školstva Katarína Kohútiková.
„Podľa mňa bola chyba, že sme sa nejako nepozreli na to, aby sme zaviedli povinnú školskú dochádzku pre tieto deti, to si myslím, že by mal byť taký štandard,“ zhodnotil Michal Rehuš z Centra vzdelávacích analýz.
Pozreli sme sa aj na prípad utečenkyne z Ukrajiny, ktorá je na Slovensku od troch rokov, teraz už má sedem a stále nebola zaradená do školského systému. „Má prechodný pobyt, nemá štatút odídenca. Teda školský zákon dáva právo aj povinnosť len deťom so štatútom odídenca. To nie je jej prípad, keďže matka na to pozerala z dlhodobého hľadiska tak, že chcú tu aj zostať. Prechodný pobyt je väčšia istota pre tieto rodiny, keďže je na tri roky a neskončí sa vtedy, keď sa skončí vojna,“ vysvetlila Kurotová.
„Všeobecne cudzinci s prechodným pobytom na Slovensku nemajú povinnú školskú dochádzku. Ak deti cudzincov chcú navštevovať školy na Slovensku, požiadajú školu o zápis a tá dieťa môže prijať. Cudzinci s prechodným pobytom však nemajú povinnosť požiadať o zaradenie do školy. Súvisí to aj s tým, že platí voľný pohyb osôb a cudzinci s prechodným pobytom sa na Slovensku nemusia zdržiavať,“ reagovala v stanovisku hovorkyňa rezortu školstva.
Chýba systém
„Nie sme prvá krajina, v ktorej sa ocitajú nejakí ľudia zo zahraničia, už sme tu mali rôzne migračné vlny všade v Európe a už sme sa mohli naučiť, ako sa takéto veci riešia. Ako Centrum vzdelávacích analýz sme na začiatku vojny napísali analytický dokument, kde sme dali odporúčania, čo všetko treba robiť a ten štát urobil z tých odporúčaní naozaj veľmi málo. Takmer nič by sa dalo povedať,“ vyjadril sa Rehuš.
„Získali sme dokumenty odídencov a začali sme hľadať školu. Obrátili sme sa na miestne školy na Sibírskej, na Račianskej ulici a trojkou električkou kdesi na konečnú a nikde nebolo miesto,“ prezradila ukrajinská matka Júlia.
„Chýba nám tu systém, ako ich umiestniť do školy, ako ich vôbec vzdelať v slovenčine, aby sa naučili čítať, písať, rozprávanie. Pochytávajú, ale ich začlenenie do škôl, na to nám chýba systém, aspoň teda nevidím ho. Čiže robíme ako dobrovoľníci, čo vieme, laicky a intuitívne,“ zhodnotila dobrovoľníčka Veronika Michalicová.
„Ani poriadne nevieme, koľko tých detí tu je. Takže veľmi ťažko sa potom ten systém prispôsobuje a robia sa cieľové opatrenia, ak nemáme predstavu o tom, koľko detí musíme do škôl vlastne dostať,“ povedal Rehuš.
Doba na adaptáciu
Najvyšší kontrolný úrad navrhol opatrenie. „Aby pri vstupe do Schengenského priestoru bola nielen evidencia ľudí, ale aby tam bola ešte aj špeciálna informácia o tom, koľko je tu detí vo veku plnenia povinného vzdelávania. Ak budeme mať túto evidenciu, budeme vedieť, koľko detí vstupuje do Schengenského priestoru s potenciálom, že im treba zabezpečiť vzdelávanie,“ uviedol Ivančo.
Podľa Michala Rehuša z Centra vzdelávacích analýz by Slovensko mohlo dať deťom nejakú dobu na adaptáciu. „Tri mesiace povedzme. Že do troch mesiacov sa musíte zapísať do školy napríklad. To sme mohli zaviesť, podcenili sme to a tým pádom nám množstvo detí zostalo úplne mimo systém,“ povedal.
„Mohlo by sa zriadiť niečo také ako adaptačná trieda, kde by deti boli ako v škôlke, boli by v nejakej miestnosti, kde by sa učilo po slovensky a dostávali tú podporu, ktorú potrebujú. Pýtala som sa ministerstva školstva, že kde, ako môžeme nájsť nejaký dotazník, alebo ako sa môžeme prihlásiť. Žiadne informácie som nedostala a potom bola tlačová správa, že bola otvorená prvá adaptačná trieda pre vietnamské deti,“ vyjadrila sa Kurotová.
„Ministerstvo školstva vytvorilo pre školy možnosť zriadiť adaptačné triedy a koordinuje metodickú pomoc. Máme informácie o viacerých školách, ktoré takéto adaptačné triedy pre cudzincov, vrátane detí z Ukrajiny, zriaďujú. Presné údaje o počte adaptačných tried budú známe po realizácii a spracovaní štatistického zberu údajov o školách a školských zariadeniach. Výsledky by mali byť známe koncom októbra,“ reagovala hovorkyňa ministerstva školstva.
Pomohli by jasné pravidlá
Podľa dobrovoľníčky Veroniky Michalicovej by pomohlo, keby boli stanovené jasné pravidlá. „Keby mal tento problém vlastníka. Celkovo ako integrovať Ukrajincov, mamičky, všetkých a aj deti do nášho prostredia. Aj slovenské inštitúcie tu sú, len chýba koordinátor, zastrešovateľ. Niekto, kto má celkový prehľad o tom, čo kto môže poskytnúť,“ konštatovala.
„Myslím si, že jeden z ministrov, pravdepodobne minister školstva, by mal začať koordinovať túto tematiku, aby sa to riešilo na úrovni vnútra, zdravotníctva, školstva, spravodlivosti. Aby sa naozaj niečo vytvorilo, čo tým deťom pomôže, aby sa tu cítili prijaté,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
„Integrácia nielen Ukrajincov, ale všeobecne cudzincov je komplexná téma, ktorá sa rieši prierezovo prostredníctvom medzirezortnej spolupráce. Túto tému rieši okrem ministerstva školstva aj ministerstvo vnútra a ministerstvo práce a ďalšie inštitúcie,“ reagoval v stanovisku rezort školstva.
Vyše 76 miliónov eur, z ktorých bolo cez 90 percent financovaných z európskych zdrojov, poskytlo ministerstvo školstva školám v rokoch 2022 až 2024 na vzdelávanie detí odídencov.
Podľa podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jaroslava Ivanča bolo tempo zavádzania opatrení pomalé. „Peniaze sme mohli efektívnejšie a rýchlejšie využiť na pomoc týmto ľuďom. Jednoducho, tieto opatrenia sme zaviedli až od 1. septembra 2025, adaptačné triedy od 1. januára 2025. To znamená, že sme mohli byť dynamickejší aj vo využití tých peňazí,“ zhodnotil.
„Nestačí dať tým školám iba peniaze, oni potrebujú tých ľudí, ktorí to budú robiť. Štát síce povedal, že my vám to zaplatíme, ale tie školy neboli schopné to zorganizovať pre všetky deti, ktoré to potrebovali,“ ozrejmil Michal Rehuš z Centra vzdelávacích analýz.
Spojili sily a dokázali malý zázrak
Nájdu sa však príklady, kde viaceré inštitúcie spojili sily a dokázali čosi ako malý zázrak. Napríklad v Nitre. Miestne integračné komunitné centrum COMIN nielenže zorientuje odídencov cez poradenstvo, adaptačnú, jazykovú či psychologickú prípravu, ale vybaví pre deti aj vstup do konkrétnej školy.
„Nesmieme sa problému postaviť chrbtom, druhou podmienkou je nájsť si dobrých partnerov so zdrojmi financovania tak, ako sa to u nás stalo a jednoducho začať ten problém riešiť, aj keď to nie je populárne,“ povedala koordinátorka integrácie centra COMIN Ivona Fraňová.
V Nitre sa tiež učili na svojich chybách. „Hlavne sme boli v praxi. Výhodou bolo to, že od vypuknutia vojny na Ukrajine, my sme od prvého dňa boli v teréne a vytvorili sme si dočasné integračné centrum, ktoré sme si udržali do tejto podoby doteraz,“ pokračovala Fraňová.
„Dnes každé dieťa, ktoré prichádza sem do mesta, tak ide cez kontaktné miesto pre cudzincov COMIN. Tu ho spoločne zaraďujeme nielen do školy, ale hneď na jazykovo-adaptačný kurz. Riešime, keď má psychické problémy, keď potrebuje vyšetrenie,“ dodala Fraňová.
Neviditeľné deti
„Dnes vieme, že všetky výdavky, ktoré sme dali na pomoc Ukrajincom, nám v podstate zaplatil Brusel, Európska únia. Ale to, čo nám tu zostalo na základe daní, poskytované platby za služby a vôbec, tu nejaké peniaze tí ľudia míňajú, sme momentálne v pluse,“ pripomenul Ivančo.
„Vo finále má kľúčovú aktivitu štát v zmysle legislatívy. On má vytvoriť podmienky, aby sa to všetko mohlo diať. Aby jednoducho, školy to mohli robiť,“ dodal Ivančo.
Kým sa tak stane, budú zrejme detskí odídenci z vojnou ničenej Ukrajiny odkázaní na pomoc aktivistov a dobrovoľníkov najmä z mimovládneho sektora. Lebo byť neviditeľnými deťmi v triedach si vonkoncom nezaslúžia.
