Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2025 získali Mary Brunkowová, Fred Ramsdell a Šimon Sakaguči „za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie“.
Laureátov vybralo Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ich mená oznámil v pondelok (6. 10.) predpoludním generálny tajomník zhromaždenia Thomas Perlmann.
Mary Brunkowová je výskumníčkou na Inštitúte systémovej biológie v americkom Seattli, Fred Ramsdell pracuje pre biotechnologickú spoločnosť Sonoma Biotherapeutics so sídlom v San Franciscu a Šimon Sakaguči je vedcom z Osackej univerzity v Japonsku.
Ako vysvetlil Karolínsky inštitút, periférna imunitná tolerancia bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus. Objavy ocenených vedcov podnietili vývoj nových liečebných postupov, napríklad v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení.
Vývoj liečebných postupov
Títo vedci identifikovali regulačné T-bunky, ktoré sú akýmisi strážcami imunitného systému, čím položili základy pre novú oblasť výskumu. Ich objavy tiež viedli k vývoju možných liečebných postupov, ktoré sa teraz hodnotia v klinických skúškach.
„Ich objavy boli rozhodujúce pre naše pochopenie fungovania imunitného systému a toho, prečo sa nie u všetkých vyvinú závažné autoimunitné ochorenia,“ uviedol predseda Nobelovho výboru Olle Kämpe.
Sakaguči urobil svoj prvý kľúčový objav v tejto oblasti v roku 1995. Objavil predtým neznámy druh imunitných buniek, ktoré chránia telo pred autoimunitnými ochoreniami.
Mary Brunkowová a Fred Ramsdell urobili ďalší kľúčový objav v roku 2001, keď prišli na to, prečo je istý špecifický kmeň myši osobitne náchylný na autoimunitné ochorenia. Zistili, že tieto myši majú mutáciu v géne, ktorý pomenovali Foxp3. Ako sa ukázalo, mutácie v ľudskom ekvivalente tohto génu spôsobujú závažné autoimunitné ochorenie IPEX.
O dva roky Sakaguči tieto objavy prepojil. Dokázal, že gén Foxp3 určuje vývoj buniek, ktoré identifikoval v roku 1995. Tieto bunky, dnes známe ako regulačné T-bunky, monitorujú iné imunitné bunky a zabezpečujú, aby imunitný systém človeka toleroval jeho vlastné tkanivá.
Tieto objavy by okrem iného mohli zvýšiť úspešnosť aj pri transplantáciách.
