Indonézskej Jakarte hrozí zaplavenie, krajina preto na ostrove Borneo stavia nové hlavné mesto Nusantara. Hotové by malo byť v roku 2045, ulice sú však prázdne a klesá aj objem investícií do tohto projektu. The Guardian varuje, že sa z neho môže stať mesto duchov. Aktivisti upozorňujú aj na negatívne vplyvy na životné prostredie.
Zdá sa, že nové hlavné mesto Indonézie Nusantara sa zjaví uprostred ničoho, napísal The Guardian. Hlboko v lese pomedzi stromy vedie diaľnica s viacerými jazdnými pruhmi a vedie k palácu s podobizňou orla. Ulice a triedy mesta sú však zväčša prázdne, okrem niekoľkých záhradníkov a zvedavých turistov. Hrozí, že by sa mohlo stať „oslavovaným mestom duchov“.
Desaťmiliónová Jakarta patrí medzi najrýchlejšie sa potápajúce mestá. Pôda v nej klesá v dôsledku nadmerného čerpania podzemnej vody. Indonézsky prezident Joko Widodo preto nariadil výstavbu nového mesta. Začali s ňou pred tromi rokmi.
Vlani v októbri do úradu nastúpil nový prezident Prabowo Subianto. Financie vyčlenené na výstavbu mesta sa počas jeho vlády znížili o viac než polovicu na 700 miliónov libier (viac než 794,82 milióna eur) v roku 2025. Vlani to boli dve miliardy libier (približne 2,27 miliardy eur). Na rok 2026 vyčlenili 300 miliónov libier a klesol aj objem súkromných investícií.
Politické hlavné mesto či mesto duchov
Prezident Prabowo, ktorý v tejto funkcii Nusantaru doteraz nenavštívil, v máji v tichosti degradoval jej status na „politické hlavné mesto“.
Ústavný právnik Herdiansyah Hamzah z Mulawarmanovej univerzity vo Východnom Kalimantane pre Guardian uviedol, že Nusantara je už teraz mestom duchov a označenie „politické hlavné mesto“ nemá v indonézskom práve „žiadny význam“. Nové hlavné mesto podľa neho pre Prabowa nie je prioritou. „Z politického hľadiska nie je ochotné zomrieť ani žiť,“ tvrdí.
V súčasnosti v meste žije približne dvetisíc štátnych zamestnancov a osemtisíc stavebných robotníkov. To je ďaleko za cieľom pre rok 2030, podľa ktorého by mesto malo mať 1,2 milióna obyvateľov. Mnohí robotníci odišli a úbytok pociťujú aj malé podniky, ktoré z ich prítomnosti profitovali.
Environmentálni aktivisti tiež upozorňujú na možnú ekologickú katastrofu v dažďovom pralese, ktorý je domovom vzácnych a ohrozených druhov.
Domorodci, ktorí žijú na neďalekom území, tiež tvrdia, že nové hlavné mesto spôsobilo narušenia. Jeden miestny rybár a farmár uviedol, že od výstavby zariadenia na úpravu vody sa zhoršila situácia so záplavami a množstvo úrody sa scvrklo na polovicu. Tiež upozornil na znečistenie vody.
Na ekologické hrozby upozornili aj viaceré mimovládne organizácie. Nusantara podľa nich pre miestne a domorodé komunity pravdepodobne nebude prínosom.
Indonézska vláda však akýkoľvek negatívny vplyv na životné prostredie odmieta a tvrdí, že niektorým domorodcom ponúkla kompenzácie.
