Nápad premiéra Roberta Fica (Smer-SD) predĺžiť súčasné volebné obdobie starostov a primátorov vyvoláva u odborníkov skeptické reakcie. Podľa ústavného právnika by bol takýto krok zásahom do demokratických princípov štátu. Väčšina samospráv odklad volieb na rok 2027 odmieta.
Premiérovmu nápadu s odložením volieb sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Slovenského rozhlasu Katarína Borovská:
Strana Smer-SD argumentuje, že presun volieb by bol praktický a efektívny aj z hľadiska financií. Podľa odborníka na samosprávy Jakuba Ulahera by sa niečo ušetriť mohlo, no nie významne.
„Pre každé voľby máte samostatné orgány, samostatné komisie, takže tú úsporu takú veľkú až tak reálne nevidím,“ povedal.
Riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích vidí za myšlienkou presunu volieb aj možnú snahu prekryť iné témy. Dodáva, že ak by boli voľby do samospráv po tých parlamentných, mohlo by to pomôcť stranám s veľkou kampaňou.
„Tie strany, ktoré budú kampaňovať pred klasickými, veľkými voľbami, zaberú väčšinu komunikačného priestoru, takže priestor na tú klasickú, komunálnu kampaň nebude a zároveň tie strany, ktoré budú intenzívne kampaňovať pred voľbami, budú mať tak trošku náskok tej svojej poznateľnosti a v tých témach, keď budú nominovať svojich kandidátov,“ povedal Hřích.
Problém s ústavným zákonom
Odsun komunálnych a župných volieb z budúceho roka na ten ďalší by bol možný len ústavným zákonom. Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského v Bratislave však vysvetľuje, že by to bol problém.
„Tento ústavný zákon, napriek tomu, že Ústavný súd SR nemôže skúmať súlad ústavných zákonov, tak by sa považoval podľa všetkého za extrémny zásah do princípov demokratického právneho štátu,“ vysvetlil ústavný právnik Bujňák.
Prípustné by podľa neho bolo, ak by parlament zmenou ústavy predĺžil volebný mandát starostov a primátorov až v ďalšom volebnom období. Diskusii o tomto riešení sú otvorené aj samosprávy.
