Bez politickej identity sa Gaza spravovať nedá. Konštatuje to švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ), ktorý sa zamýšľa nad tým, čo sa môžu správcovia Pásma Gazy naučiť zo situácie v Kosove.
Nie je to prvý pokus znovu vybudovať vojnou zničené územie pod medzinárodným dohľadom. Kosovo je dôkazom, že takýto systém môže byť aj úspešný. Americký prezident správne poukazuje na to, že za jeho mierovým plánom stojí široká skupina štátov z regiónu aj z Európy.
Podľa dokumentu má pásmo Gazy spravovať technokratický a politický palestínsky výbor. Ide o prechodnú vládu zloženú z kvalifikovaných Palestínčanov medzinárodných expertov. Podliehať bude mierovej rade, ktorej predsedá Donald Trump.
Výbor aj rada budú zodpovedné až dovtedy, kým palestínska samospráva nedokončí svoje reformy a nebude môcť znovu prevziať kontrolu nad Pásmom Gazy.
Článku z Neue Zürcher Zeitung sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venoval redaktor Viliam Hauzer:
NZZ konštatuje, že Donald Trump nie je prvý, kto sa pokúsil zaviesť nový poriadok na vojnou zničenom území. Od prelomu storočí existuje mnoho príkladov, neúspešné ako Afganistan či Irak, ale aj relatívne úspešné ako Východný Timor alebo Kosovo.
Kosovský experiment začal naozaj fungovať až vtedy, keď bola aspoň de facto vyriešená otázka jeho statusu. Predstavitelia OSN si uvedomovali, že Kosovo potrebuje politickú perspektívu, inak bude medzinárodná prítomnosť vnímaná ako okupačná moc. A na to treba dávať pozor aj v prípade Pásma Gazy, uzavrel švajčiarsky denník.
