Malígny melanóm je najzhubnejším kožným nádorom s rýchlou tvorbou metastáz a jedným z najagresívnejších nádorových ochorení. Jeho výskyt na Slovensku rastie a väčšine prípadov sa dá predísť. Kontrolu znamienok by sme mali absolvovať na jar pred slnením. Možnosťou je ale aj jeseň, keď už sa pokožka zregeneruje.
Gabriela Kolátorová zo Slovenskej dermatovenerologicej spoločnosti (SDVS) a dermatovenerologička a primárka kliniky Tomar Adriana Tomeková odpovedali pre spravy.stvr.sk na otázky o preventívnych prehliadkach znamienok.
Prevencia je kľúč
Gabriela Kolátorová poukázala na prípady z iných odvetví medicíny, kde sa prevencia využíva ako účinný prostriedok pri predchádzaní alebo včasnom identifikovaní nádorového ochorenia. Spomenula pravidelné vyšetrenia stolice, mamografiu prsníkov či vyšetrenia u urológa.
„Vyšetrenie kože každoročne by sa malo stať bežnou preventívnou prehliadkou. Bohužiaľ, nie je to u nás zaužívané. Z vlastnej skúsenosti poviem, že ľudia kľudne nažívajú s prejavmi rozpadnutých rán na tvári aj dva a viac rokov. Včasná diagnostika rakoviny kože by sa mala stať štandardom, veď si to chorobné ložisko vidíme,“ skonštatovala Kolátorová zo SVDS.
Včasná diagnostika je pritom zásadná, zdôraznila dermatovenerologička Adriana Tomeková. Melanóm sa dá vo väčšine prípadov úplne vyliečiť, ak sa zachytí v počiatočnom štádiu.
„Znamienko totiž nemusí byť len bodkou krásy. Pre mnohých pacientov, žiaľ, predstavuje bodku za životom a častokrát sa to udeje zbytočne. Najefektívnejší nástroj na boj s narastajúcou incidenciou malígneho melanómu je včasná diagnostika,“ zhodnotila Tomeková.
Ku kožnému lekárovi by sme mali ísť na prehliadku znamienok na jar, ešte pred slnením, alebo na jeseň po tom, ako sa koža zregeneruje a je pripravená na vyšetrenie aj na možné drobné zákroky. Podozrivé pozorovania na koži a pokožke by sme však mali konzultovať s lekárom celoročne. Raz rok by sme ju mali absolvovať všetci, zhodli sa lekárky.
„Ak sa dieťatko narodí so svetlohnedou škvrnou, mamička by s ním mala navštíviť kožného lekára a poradiť sa, čo to pre dieťatko bude znamenať v budúcnosti. Taktiež, ak dieťaťu či dospelému človeku pribúdajú rýchlo pigmentové znamienka, alebo ak ide o jedinca, ktorý zle pigmentuje, čiže fototyp 1 a 2, by mali častejšie navštevovať kožnú ambulanciu,“ doplnila Kolátorová.
Ako prebieha vyšetrenie znamienok?
Vyšetrenie znamienok sa radí k bežným kožným vyšetreniam, a teda je hradené zdravotnou poisťovňou, ak pacient príde s odporúčaním od dermatológa alebo všeobecného lekára. Mnohí ho však podstupujú ako samoplatcovia pre rýchly termín bez čakania. Vyšetrenie je absolútne bezbolestné.
„Pri vyšetrení znamienok používa odborný lekár dermatoskop, pomocou ktorého sleduje tvar, veľkosť, farbu, povrch, okraje, ohraničenie znamienok a iné zmeny. V prípade podozrenia na dysplastický (atypický) névus alebo v prípade zhubného typu znamienka dermatológ usmerní pacienta, odporučí chirurgickú excíziu a odobratie tkaniva na histologické vyšetrenie,“ priblížila Tomeková.
Pokiaľ pracovisko nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, logicky si vyšetrenie musíme uhradiť celé z vlastného vrecka. „Ceny sú samozrejme rôzne a vychádzajú z nákladovosti pracoviska aj použitého prístroja na vyšetrenie,“ skonštatovala Kolátorová.
Spozornieť by sme mali pritom pri každej zmene na koži, ktorú spozorujeme. „Stmavnutie pigmentového znamienka, jeho rast do plochy aj do hrúbky, nebodaj krvácanie. Ale aj drobné červené škvrny môžu byť začínajúcim malígnym ochorením,“ upozornila Gabriela Kolátorová zo SDVS.
Takéto zmeny si všimneme aj vďaka pravidelným domácim samovyšetreniem, na ktoré by sme podľa Adriany Tomekovej mali upriamiť pozornosť. Odporúča ich realizovať raz za tri mesiace.
„Upozorniť by nás malo aj svrbenie, krvácanie, chrastička či zápal v okolí. Odporúčam riadiť sa tzv. ABCDE pravidlom, kde A znamená asymetriu, B nepravidelné okraje (border), C farebnú nejednotnosť (color), D priemer nad šesť mm (diameter) a E ako „evolution“, teda vývoj a zmena v čase. Ak spozorujete čo i len jeden z týchto príznakov, určite treba vyhľadať dermatológa,“ dodala.
Desať bodov prevencie proti melanómu
Tomeková poukázala na desať zásad, ako sa môžeme brániť proti vzniku melanómu. Jedným z nich je dôsledné používanie SPF faktorov. Tie by sme mali aplikovať aj v prípade, že sa nechystáme opaľovať, je zamračené alebo čas trávime v meste. UV žiarenie totiž preniká aj cez oblaky a sklo. Výrobky by tiež mali byť kvalitné a aplikované opakovane, ideálne každé dve hodiny.
Premyslieť by sme si mali aj časový úsek, v ktorom sa pohybujeme na slnku. Vyhýbať by sme sa mu mali medzi 11.00 h a 15.00 h, vedome by sme sa mali slniť doobeda alebo podvečer, kedy sú UV lúče menej intenzívne, poradila primárka kliniky Tomar Adriana Tomeková.
Kľúčová je aj dĺžka pobytu na slnku. Prispôsobiť by sme ho mali svojmu fototypu – čím bledší typ kože, tým menej času by sme mali stráviť slnením a zvýšiť stupeň ochrany. „Nezabúdajte na miesta ako pery, uši, priehlavky či pokožku hlavy. Sú často vystavené priamemu slnku, no ľahko prehliadnuteľné,“ pripomenula Tomeková.
Dbať by sme mali aj na regeneráciu pokožky po opaľovaní aplikovaním hydratačného prípravku po slnení. Okrem kvalitného SPF by sme mali pred letom zmeniť aj stravu. „Vhodnými sú prípravky s betakaroténom, luteínom a olejom z boráka lekárskeho, ktoré pokožku vyživujú a zvyšujú jej prirodzenú obranyschopnosť voči UV žiareniu,“ menovala Tomeková.
Dermatovenerologička radí celoročne sa vyhýbať soláriám, pričom upozorňuje, že niektoré typy kože by takémuto vplyvu žiarenia nemali byť vystavované vôbec. Tieto rady ešte doplnila o samovyšetrenia a pravidelné kontroly u dermatológa raz ročne, svetlé fototypy aj dvakrát.
