Kedysi vychýrené turistické stredisko Domaša je po tohtoročnej letnej sezóne doslova na dne. Približne tretina vodnej nádrže zostala bez vody a podnikatelia rátajú straty v státisícoch eur. O príjmy z cestovného ruchu prišli aj obce. Zlyhali štátni úradníci alebo počasie? Napriek kritickej situácii plánujú na Domaši čerpať na rozvoj turizmu eurofondy za milióny eur.
„Bežne tu bývala voda, až po mólo, prakticky ešte trochu ďalej. Teraz nám tu chýba na výšku asi desať metrov vodný stĺpec,“ povedal starosta Bžian Ladislav Vrabeľ.
Majiteľ autokempu na Domaši Pavol Pelák tam podniká od roku 2009, celú sezónu bez vody zažil prvýkrát.
Čo je za vysychaním Domaše a ako problém vnímajú tamojší podnikatelia, priblížila v relácii Reportéri redaktorka STVR Radoslava Novotná:
„Ľudia sa už smejú, že ideme predávať pozemky na chaty. Už nikto neverí tomu, že tu bude voda do budúcna. A neviem, čo za tým máme hľadať,“ skonštatoval Vrabeľ.
Podľa majiteľa hotela na Domaši bol o rekreácie taký záujem, že bolo preňho jednoduchšie dostať sa do Bulharska ako tam. „Turisti tu naozaj chodili v desiatkach tisícoch počas letnej sezóny,“ potvrdil minister investícií Samuel Migaľ.
História priehrad na Slovensku
„Už staroveké civilizácie vedeli, že bez vody neexistuje život. A ináč to nebolo asi ani na Slovensku,“ skonštatovala zástupkyňa riaditeľa Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Yvetta Velísková.
„Priehrady alebo nádrže sa dlhé roky, možno storočia, stavali s cieľom zadržať vodu a používať ju na nejaký účel,“ podotkla ekologička zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) Martina Paulíková.
Podľa Velískovej „boom“ na Slovensku vznikol v povojnovom období. „Bol vyvolaný spoločensko-ekonomickými požiadavkami na rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, ale samozrejme aj na zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou. A jednou z tých nádrží bola aj Domaša,“ dodala.
Voda je fuč
Kedysi preslávená turistická destinácia je dnes doslova na dne. Najväčšie strediská ostali bez vody. Výkonná riaditeľka OOCR Horný Zemplín Michaela Zdražilová uviedla, že nedostatok vody najviac zasiahol Valkov a Tíšavu.
„Kapacita kempu je okolo 1 500 ľudí. A toho roku, za posledné tri týždne, sme tu nemali ani nohu,“ ozrejmil majiteľ autokempu Pavol Pelák. Nedostatkom vody trpia aj rybári. Po dne Domaše sa prešla aj naša redakcia.
„Prejavilo sa to odriekaním pobytov, zákazníci nám odmietli nastúpiť a postupne sa to vyľudnilo, úplne,“ ozrejmil Pelák.
„Máme tu okolo 1 200 súpisných čísel, čo sa týka celej obce. Z toho obec je okolo 150 domov. Zvyšok je rekreačná oblasť. Čiže dosť veľa ľudí tu žije z cestovného ruchu,“ priblížil starosta Kvakoviec Radovan Karpaľ.
Vlastník požičovne vodných bicyklov Marek Foľtán je tam už 15. sezónu, začínali so šiestimi železnými bicyklami. „A dnes, keď už to máme vynovené, tak stojíme, lebo to nemáme umožnené z dôvodu nedostatku vody,“ dodal.
„Voda je život a platí to na Domaši dvojnásobne. A naozaj, videli sme aj poslednú sezónu, čo to znamená, keď voda na Domaši nie je. Pokles návštevnosti Domaše je o viac ako polovicu návštevníkov, čo je katastrofálne číslo,“ reagoval Migaľ.
Štát miesto podporil kúpou lode, tá stojí
Tamojší cestovný ruch štát v minulosti podporil zakúpením výletnej lode, ktorú priviezli až z Prahy. Dnes je darovaná atrakcia “uväznená” na brehu Domaše.
„Vláda dala na to v roku 2019 okolo 650-tisíc eur. Ďalšie peniaze sa nám podarilo získať na vybudovanie, skultúrnenie prístaviska,“ povedal starosta Kvakoviec Radovan Karpaľ. Zdražilová potvrdila, že loď prilákala na brehy Domaše množstvo ľudí.
Podľa Karpaľa za päť rokov previezli približne 200-tisíc ľudí. „Bola atrakcia na vode, dnes je atrakcia na suchu, ale boli by sme radi, aby sa opäť vrátila na vodu,“ dodal.
„Vodná nádrž má niekoľko funkcií, čiže vodohospodárska, energetické využitie, závlahová, protipovodňová, výkon rybárskeho práva, a samozrejme športová a rekreačná funkcia. A tieto funkcie sú si rovnocenné,“ vysvetlil generálny riaditeľ Vodohospodárskeho podniku š. p. Jozef Moravčík.
„A tá viacúčelovosť vodných diel je práve to, čo nám dnes robí vrásky na čele,“ doplnila Paulíková.
Ako povedal Moravčík, vyhovieť všetkým je úlohou prevádzkovateľa vodnej stavby. „Ale keďže vody je málo, tak hospodáriť s ňou musíme tak, že musíme dôjsť ku konsenzuálnemu riešeniu,“ podotkol.
Paulíková upozornila, že každá vodná stavba musí mať manipulačný poplatok, ktorý hovorí o tom, ako sa voda bude užívať. „Mala by to byť nejaká celospoločenská dohoda. Ale konanie ako také, je konanie, ktoré dáva navrhovateľ, čiže vlastník vodnej stavby,“ dodala.
Vypúšťanie Domaše pre Bukocel
Na nedostatok vody v Domaši starostovia poukázali už začiatkom roka. „Poukazovali sme už vo februári, že nebude dobre, aby ostalo aspoň trošku viac vody pre rekreáciu, že je treba rapídne znížiť odtoky,“ poznamenal starosta Holčíkoviec Michal Flešár.
Vtedy ešte vodohospodári v zmysle platného manipulačného poriadku vypúšťali vodu z Domaše aj pre fabriku Bukocel, ktorá bola už rok a pol v konkurze.
Podľa Flešára im pritekalo 0,7 kubíka, vypúšťalo sa 4,2 kubíka za sekundu, čo starosta označil za „veľký nepomer“.
„Lebo celý ten princíp v minulosti bol v tom, že fabrika robila znečistenie a oni s vodou z Domaše narieďovali to znečistenie. Lenže, keď hlavný znečisťovateľ padol, tak nemali čo narieďovať,“ vysvetlil Karpaľ.
„Máme legislatívu, ktorá niekoľko desiatok rokov hovorí o tom, že prvý nárok a prvý verejný záujem s najvyššou prioritou je rieka samotná. To znamená, že máme využívať iba tú vodu, ktorá je ako keby nad to, čo potrebuje rieka,“ povedala Paulíková.
Kto je vinník?
Moravčík tvrdí, že na toku pod vodným dielom musia vodu riediť, „pretože tam vyteká voda z čističiek odpadových vôd“. Podľa Flešára však priemysel nefungoval a voda sa vypúšťala zbytočne.
„Znečistenie sa žiadne nekoná. My sme vypustili celú vodnú nádrž a zlikvidovali si tu celý cestovný ruch,“ reagoval Karpaľ.
„Samotná fabrika deklarovala, že výroba bude udržiavaná. Podpísali sme aj kalendár splátok za odoberanú vodu na obdobie roku 2025. Čiže nám nesignalizovalo nič to, že by sa tento odber mal nejakým zásadným spôsobom znížiť,“ komentoval Moravčík.
„Pán prednosta Benko povedal, že pred rokom im napísal list, a oni mu, predstavte si, doteraz neodpísali,“ upozornil majiteľ hotela na Domaši Pavol Kašic.
„Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) písal, ale aj my sme sa pokúšali ich kontaktovať, len proste sme nemali spätnú väzbu,“ uviedol riaditeľ Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove Miroslav Benko.
„SVP nemohlo konať skôr, ako správca konkurznej podstaty. Od 2. júna 2025 sa nevypúšťa pre Bukocel žiadna voda. Teraz je taký stav, že sa vypúšťa dva-tri metre za sekundu,“ vyjadril sa Benko. Podľa Moravčíka sú dva kubíky minimálna hranica.
„Sme mohli mať kľudne o sedem metrov viac vody. To je holý fakt proste. Keby sa vyvodila zodpovednosť, tak sa to nikdy viac nestane. Ale keď je tu snaha obviniť pána Boha, ktorý je v tom nevinne, tak jednoducho je to trošku na hlavu celé,“ skonštatoval Karpaľ.
Kameňom úrazu manipulačný poplatok
Kameňom úrazu má byť manipulačný poriadok. Kým zodpovední pristúpili k jeho zmene, bolo už neskoro. Starostovia a vodohospodári hľadajú vinníka na okresnom úrade. Ten, naopak, tvrdí, že Domaši „ku dnu“ dopomohli aj starostovia.
Podľa Miroslava Benka pri zmene manipulačného poriadku musí podať žiadosť správca vodnej nádrže Domaša. „To znamená vodohospodári a účastníkmi konania sú všetci starostovia z Domaše plus rybári, TP dvojka, elektrárne a okresný úrad – Prešov, Vranov, Stropkov,“ dodal.
Starosta Kvakoviec Radovan Karpaľ však podotkol, že aktérov aj záujmy v území niekto „dáva dokopy“. „A to je práve ten okresný úrad v sídle kraja, ktorý povoľuje napríklad aj manipulačný poriadok, aj jeho zmeny,“ doplnil.
„Rozhodovací proces pri zmene samotného manipulačného poriadku, my, ako správca vodného toku, môžeme navrhnúť, ale je to rozhodovací proces, kde nie je len SVP a príslušný okresný úrad, ale aj iné inštitúcie, ktoré sa k samotnej zmene manipulačného poriadku vyjadrujú,“ zhodnotil generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík.
Benko si však stojí za tým, že správca vodnej nádrže nie je okresný úrad, ale SVP. „Nám keď dali žiadosť, my sme ihneď zvolali ústne pojednávanie. Prvú žiadosť o zmenu manipulačného poriadku od vodohospodárov sme dostali 23. mája,“ priblížil.
Moravčík potvrdil, že zmeny boli z jeho strany navrhnuté až v máji. Odôvodnil to tým, že čakali na zrážky.
Zodpovednosti sa nezbavujú
„Zvolali sme 4. júna ústne pojednávanie na zmenu manipulačného poriadku za účasti všetkých účastníkov konania. Neprišli starostovia, len starosta obce Slovenská Kajňa. Ostatní povedali, že to je protest,“ prezradil riaditeľ Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove Miroslav Benko.
Moravčík pripomenul, že SVP sa svojho dielu zodpovednosti nezbavuje a ani sa ho zbavovať nechce. „Ja som informoval za všetky obce vo februári okresný úrad, no a nová manipulácia sa udiala až v polovici júna, keď už bolo neskoro a sezóna sa zachrániť nedala,“ upozornil Karpaľ.
„Keď sme napísali vo februári pánovi starostovi z Kvakoviec, že o zmenu manipulačného poriadku môže žiadať len správca SVP, tak nič nemal urobiť, len s tým listom zaklopať na SVP. A to, čo bolo v júni štvrtého júna, mohlo byť v marci,“ poznamenal Benko.
Podľa neho chceli senzáciu a nájsť vinníka. „Mám čisté svedomie,“ dodal s tým, že pri tom, ako často sa môže robiť zmena manipulačného poriadku, neexistujú pravidlá.
Ľudia sú bez práce
Karpaľ upozornil, že v regióne niet práce. „Bukóza skrachovala, 700 ľudí išlo na dlažbu. Situácia tu v doline nie je nejaká skvelá,“ dodal. Majiteľ autokempu Pavol Pelák skonštatoval, že vydržia ešte rok, tie ďalšie to však už „môžu zabaliť“. Ako uviedol, takmer všetci sú v strate.
„A neviem, či ešte vôbec naštartujú svoje zariadenia v ďalšej sezóne,“ doplnil starosta Holčíkoviec Michal Flešár.
„Vidíme, že skrachoval najväčší zamestnávateľ v okrese, tak dnes sa pracovné príležitosti naozaj núkajú jedine v oblasti cestovného ruchu. A cestovný ruch bude len vtedy, keď bude voda,“ prehlásil minister Migaľ.
Výkonná riaditeľka OOCR Horný Zemplín Michaela Zdražilová verí, že sa Domaša naplní, a že podobná sezóna sa už opakovať nebude.
„Ak to naozaj bude dlhodobý problém, tak investori uprednostnia oblasti, kde je stabilnejšie prostredie, typu Šírava a tak ďalej,“ upozornil majiteľ realitnej kancelárie Miroslav Antoška.
Investičný boom
Zatiaľ čo cestovný ruch je kvôli nedostatku vody na dne a podnikatelia sa obávajú neistej budúcnosti, na Domaši plánujú miliónové investície do projektov aj v oblasti vodného turizmu.
„V najbližších dvoch rokoch by sa na území Domaše malo investovať okolo 20 miliónov eur, čo sa týka priamo investícií do infraštruktúry cestovného ruchu. Čiže povedal by som, že investičný boom,“ uviedol Karpaľ.
Migaľ spomenul chystaný projekt dvanástich prístavísk. „Ako ministerstvo by sme pomohli upraviť výzvu tak, aby boli oprávnené prostriedky, ktoré môžu čerpať na tento projekt,“ avizoval. Podľa Karpaľa tam má byť plávajúca promenáda.
„A takisto je tam oprava kultúrnych pamiatok, ale aj ďalšie aktivity. Štát si to musí uvedomiť, že nemôžeme z jednej strany púšťať peniaze na budovanie, a na druhej strane tie peniaze nemajú čomu a komu slúžiť,“ doplnil Flešár. Minister investícií je však presvedčený, že voda v Domaši znova bude.
Podľa generálneho riaditeľa SVP Jozefa Moravčíka sa nepriaznivá hydrologická situácia a klimatická zmena prejavujú na Domaši najviac. Dodal, že trpí aj Liptovská Mara či Oravská priehrada.
Situáciu registruje aj rezort cestovného ruchu
„Posledný raz tu bol sneh asi takých 20 – 30 centimetrov, keď bol prvýkrát covid v zime. Odvtedy sneh tu nebol,“ povedal majiteľ hotela na Domaši Pavol Kašic.
„Ja si nemyslím, že máme nedostatok vody. Skôr sa tak zmenili podmienky, že tradičný spôsob, už nie je udržateľný,“ zhodnotila ekologička WWF Slovensko Martina Paulíková.
„Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR si plne uvedomuje vážnosť situácie na vodnej nádrži Domaša. V tejto súvislosti vnímame aj potrebu diverzifikácie turistickej ponuky v okolí nádrže tak, aby región nebol závislý výlučne od kúpania a vodných športov,“ reagoval v písomnom stanovisku Patrik Velšic z odboru komunikácie a marketingu rezortu cestovného ruchu.
„Na tento účel sú určené finančné mechanizmy ministerstva a dotácie a financovanie prostredníctvom Fondu na podporu cestovného ruchu, ktorý v septembri 2025 vyhlásil výzvu aj na infraštruktúrne projekty v regiónoch,“ dodal.
Svetlo na konci tunela
„Chceme svetlo na konci tunela a systémové opatrenia také, aby sa podobná situácia už nikdy viac do budúcna nezopakovala,“ prehlásil Karpaľ.
„Zo systémovej úrovne opatrení by bolo veľmi dobré začať diskusiu o určitom semafore v odberoch vody. Kto má prednostný nárok na vodu, ktorí odberatelia budú vypínaní prví, druhí, tretí a tak ďalej,“ navrhla Paulíková.
„Chceli by sme zaviesť, možnosť flexibilne ovplyvňovať odtok z nádrže na základe prítoku do nádrží tak, aby sme mohli flexibilne pristúpiť k manipulácii odtoku z nádrže, ktorá by zabezpečovala, že by bola dostatočná,“ priblížil Moravčík.
„Pre každú vodnú stavbu je potrebné prehodnotiť manipulačné poriadky a možno aj návrhové veličiny, z ktorých sa vychádza pri rátaní,“ uviedla Paulíková.
Zástupkyňa riaditeľa Ústavu hydrológie SAV Yvetta Velísková predpokladá, že situácia na Domaši je spôsobená nedostatkom zrážok, čo spôsobuje nedostatočný prítok do nádrže.
Príde zmena?
Moravčík deklaroval zásadnú zmenu, a to, že sa nebude s priehradou manipulovať v zime inak ako v lete. „Bude to manipulácia na základe samotných dát o prítokoch do vodnej nádrže,“ dodal. Manipulačný poriadok však ešte nepodali.
„Ak budeme pristupovať tradičnými spôsobmi k vode, ktoré sa ukázali ako neudržateľné, tak sa nám to môže škaredo vypomstiť,“ podotkla Paulíková.
Podľa Karpaľa sa na Slovensku správame voči vodným nádržiam „macošsky“. Pritom dá sa povedať, že je to stroj na peniaze nielen pre región, ale aj pre štát v podobe vybratých daní,“ dodal.
„Mali by sme prehodnotiť, ako sa správame k vode. Pretože to nie je neobmedzený a nevyčerpateľný zdroj. A treba si uvedomiť, že je to absolútne esenciálny predpoklad nášho prežitia,“ uzavrela Paulíková.
