Medzi pracovné ponuky, o ktoré je dlhodobo nižší záujem, patrí aj učiteľstvo v základných a stredných školách. Z pohľadu regiónov je najhoršia situácia v Bratislavskom kraji. Polovica všetkých voľných miest je práve tam. O učiteľstvo je záujem medzi cudzincami. Cesta k nemu je však administratívne zložitá.
Aktuálne školy ponúkajú pre pedagogických aj nepedagogických pracovníkov 530 pracovných miest.
„Z toho je najväčší dopyt po učiteľoch a učiteľkách na druhý stupeň základných škôl. Je zverejnených viac ako sedemdesiat inzerátov. Nasledujú učitelia do materských škôl a na stredné školy,“ priblížila hovorkyňa pracovného portálu Profesia.sk Ľubica Melcerová.
Na jeden inzerát podľa Ľubice Melcerovej v priemere reagujú len štyria ľudia. Podľa údajov ministerstva školstva majú najväčší záujem o učiteľstvo cudzinci z Ukrajiny.
Problémom so zamestnávaním cudzincov na školách sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka Dominika Welterová:
Na základných školách by prijali aj učiteľov zo zahraničia. Odrádza ich však zložitý administratívny proces.
„Bola to konkrétne pani z Ukrajiny, ktorá mala všetky dokumenty. Mňa ako zamestnávateľa to stálo strašne veľa úsilia, keď som sa dopátrala, čo všetko potrebujem doložiť do zdravotnej a sociálnej poisťovne, aby som ju mohla zamestnať na pracovný pomer,“ vyjadrila sa riaditeľka Základnej školy Karloveská 61 v Bratislave Eva Horníková.
Učiteľstvo je na Slovensku regulované povolanie. To znamená, že na to, aby niekto pracoval ako učiteľ, musí spĺňať prísne požiadavky.
„Z tretích krajín, rovnako ako z členských krajín Európskej únie, potrebujú učitelia na výkon regulovaného povolania uznanie odbornej kvalifikácie,“ vysvetlila hovorkyňa Ministerstva školstva SR Katarína Kohútiková.
Komplikované papierovačky
Komplikovaná administratíva je nielen pri prijímaní cudzincov do zamestnania. Problém je už s vybavovaním žiadostí pri vstupe do krajiny.
„Učitelia by mali mať podľa mňa nejako automaticky prideľované termíny, aby sme ich nestrácali preto zo Slovenska, že im ten termín nebol udelený. Nedostanú termín a tak sa rozhodnú, že pôjdu učiť do Francúzska alebo pôjdu učiť do Rakúska,“ reagovala Vladimíra Marcinková (SaS) z Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) reagoval, že na zjednodušení systému sa pracuje. Pripomenul však, že v minulosti nebol nastavený na taký prílev ľudí z cudziny.
„Napríklad ministerstvo zahraničných vecí má od týchto cudzincov k dispozícii údaje, ktoré si vzájomne nevymieňame, lebo ten systém bol pred niekoľkými rokmi stavaný ináč,“ informoval Šutaj Eštok.
Podľa niektorých členov parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny potrebujú cudzinci aj elektronizáciu procesov či informačnú kampaň na to, aby sa jednoduchšie zamestnali.
