Spaľovňu odpadu na Slovensku súrne potrebujeme, tvrdí to Slovnaft. Petíciu proti jej výstavbe však podpísalo viac než jedenásťtisíc ľudí. Podľa odborníkov z Rakúska, ktorí podobnú spaľovňu prevádzkujú, by sme ich potrebovali desať.
Občianske združenie Znepokojené matky uvádza, že spaľovňu nepotrebujeme a kapacít na spracovanie komunálneho odpadu máme dostatok.
Petícii proti spaľovni sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka STVR Natália Dvoranová:
Spaľovňa v Linzi v Rakúsku má kapacitu spracovať približne 275-tisíc ton odpadu ročne. V prevádzke je od roku 2012. Ľuďom pomáha zbaviť sa toho, čo sa nedá zrecyklovať.
„Rozhodli sme sa zmeniť odpad na energiu. Teplo od nás dostáva jedenásťtisíc domácností v Linzi, elektrinu približne 20-tisíc. To všetko z ich vlastného odpadu. V čiernych kontajneroch je ho vždy dostatok. Použité plienky, obrúsky, špinavý plast a tak ďalej,“ vysvetlil projektový manažér spaľovne v Linzi Albert Zschetzsche.
Podobnú spaľovňu chce spoločnosť Slovnaft postaviť na Slovensku. Okrem toho, že bude z nerecyklovateľných zložiek vyrábať energiu, zníži aj množstvo komunálneho odpadu na skládkach.
„Bude využívať technológiu fluidného lôžka, ktorá je unikátna v tom, že dokáže zhodnotiť rôzne druhy odpadu aj priemyselný odpad vrátane tekutého,“ priblížila členka projektového tímu CEZO spoločnosti Slovnaft, a.s. Lucia Čorbová.
Podľa iniciatívy spaľovňu nepotrebujeme
Podľa iniciatívy Znepokojené matky spaľovňu na Slovensku nepotrebujeme a máme dostatočné kapacity. „Máme tu napríklad tri cementárne alebo nové zariadenie v Nových Zámkoch a Bratislava už má svoju vlastnú spaľovňu,“ poznamenala urbanistka z OZ Znepokojené matky Ivana Némethová.
„Podľa všetkých doložených štúdií v rámci procesu EIA je možné očakávať, že v roku 2027 sa kapacity skládok na Slovensku naplnia,“ upozornila Čorbová.
Spaľovňa má v areáli Slovnaftu vyrásť do roku 2030. Podľa Znepokojených matiek ohrozí bezpečnosť ľudí. „Spaľovne produkujú veľa toxických látok, sú to napríklad dioxíny alebo perzistentné organické polutanty, ktoré sa dostávajú do prostredia aj cez potravinový reťazec,“ uviedla urbanistka Némethová.
„Čiže okolie spaľovne je napríklad nebezpečné pre ľudí, ktorí majú sliepky a chcú mať domáce vajíčka,“ dodala. Podľa Zschetzscheho sa o dioxíne diskutovalo v 90. rokoch.
„Medzitým všetky spaľovne zlepšili svoj systém. Momentálne sú stopercentne bezpečné pre prírodu aj pre ľudí žijúcich v okolí. V Rakúsku už dioxín nie je témou. Ľuďom skôr prekáža zápach, hluk či zvýšený pohyb áut,“ uzavrel Zschetzsche.
