V Tekovských Nemciach v budove bývalej pošty našlo svoj domov múzeum retro hračiek. Mladšie ročníky s otvorenými očami a ústami zisťujú, s čím všetkým sa hrali ich rodičia. Tí zasa s nostalgiou obdivujú rôzne stavebnice, skladačky, detský nábytok či autá, po ktorých mnohokrát túžili, no skromný rodinný rozpočet diktoval iné pravidlá ako nákup hračiek.
Branislav Hudec je profesionálny šofér, kamionista. Okrem jazdy za volantom majestátneho obra má ešte jednu veľkú záľubu. Zbiera staré hračky. „Chcel som si zaspomínať na moje mladé časy, na hračky, ktoré som mal, ktoré som si pokazil, ktoré sa mi nezachovali. Teraz ich zbieram naspäť,“ povedal.
Múzeum retro hračiek v Tekovských Nemciach navštívila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Lucia Čižmáriková:
Keď ich počet narástol na 300 kusov, rozhodol sa, že sa o svoje poklady podelí s verejnosťou. Spolu so starostkou obce našli priestory pre nové múzeum retro hračiek.
„Všetci sme vedeli, že je vášnivý zberateľ a celá jeho rodina sa zrejme potešila, že to nemá v garáži a po byte kade-tade. Uvoľnil sa priestor bývalej pošty. Je to zmysluplné pre nás, pre obec, taká rarita. Nie je to určené len pre deti, ale možno hlavne aj pre nás starších, že sa vrátime do detských čias,“ priblížila starostka obce Tekovské Nemce Mária Rudzanová.
„Máme tu hračky z celej Európy, máme tu hračky z Ameriky, máme tu hračky z Hongkongu, z Ruska, vlastne z celého sveta. Najstaršie hračky máme ťahacie. Sú z roku 1902, už spodok sa musel renovovať, ale vrchol stál pôvodný. To boli úplne jednoduché hračky, ktoré sa ťahali na motúziku,“ opísal Hudec.
Záhady aj unikáty
Profesionálny vodič za najzaujímavejšiu hračku vo svojej zbierke považuje detský hrací automat. Prišiel mu poštou z Ameriky.
„Je tu krásna zbierka angličákov veteránov. Potom je tu zbierka ruských Volg. A je tu kompletná zbierka formúl, ktoré sa dali kúpiť vo Tuzexe, a tam je ešte dokonca jeden bon,“ pokračoval v opise svojej veľkolepej zbierky vášnivý zberateľ.
Záhadnou označil Hudec maďarskú mechanickú raketu z roku 1977. Hračka má len zotrvačník, pohon chýba, no táto 48-ročná plechová zvláštnosť dokáže prekvapiť. Po náraze sa premiestni do zvislej polohy a vyrolujú sa z nej schody.
„Nájde sa tu jedna jediná vec, ktorá patrila mne, a to je veľký maco, s ktorým som aj odfotený a zachoval sa nám preto, že mi ho naši zobrali, dali do igelitu a zavesili na povalu. Tam som nedočiahol, tak tým sa zachoval,“ povedal.
Nie každé dieťa mohlo mať hračku, na ktorú si ukázalo. Rodinný rozpočet to jednoducho nedovoľoval. Častokrát bolo treba improvizovať. Pán Hudec má v zbierke napríklad predchodcu joja, ktorý sa vyrábal z pások, ktorými sa zväzovali tehly alebo palety. Tvar si špirála zachovala po uvarení, vraj na to stačilo desať minút.
„Tiež som tu našla hračky, ktoré som mala, ale oveľa viac asi, ktoré som nemala. Každý to z tej doby pozná, že nie všetko sme mali. Mali to kamaráti a my sme potom tu žili a jedna z takých vecí za mňa, môžem povedať, že bola napríklad váha. Síce rodičia mi kúpili kuchynku, ale váhu som nemala, takže tiež som sa veľmi rada vrátila do tých čias a spomínam na to,“ povedala Rudzanová.
Exponáty sú funkčné, no neboli
Všetky vystavené exponáty sú funkčné, aj o to sa s radosťou a nadšením postaral sám zberateľ.
„Ani jedna hračka, čo tu vidíte, neprišla v takomto stave, v akom je. Všetko sa muselo rozobrať, vyčistiť, poopravovať. Geniálne na tom je to, že tam nie je skoro žiadna elektronika vnútri. Sú tam pliešky, ktoré vlastne spoja kontakt, lankom, kolieskom sa to ovláda, úplne jednoduchý princíp,“ skonštatoval Hudec.
Najspokojnejší z múzea odchádzajú dnešní štyridsiatnici či päťdesiatnici. Nostalgicky spomínajú na to, s čím sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia hrali.
„Mal som tu jedného návštevníka, ktorého som po štyroch hodinách už nevedel dostať odtiaľto. Ale hovorím, ak chcete, ostaňte tu a ja zamknem, zajtra prídem pre vás,“ spomínal pán Branislav.
Ak sa aj vy budete chcieť na chvíľu pohrať so spomienkami na detstvo alebo sprostredkovať svojim potomkom zážitok z čias, keď sme všetci mali doma väčšinou to isté, stačí, keď sa v múzeu vopred telefonicky ohlásite.
