Rusko a Ukrajina by mali uzavrieť mier na súčasnej línii bojov, iné riešenia sú príliš komplikované. Podľa tlačových agentúr to novinárom povedal americký prezident Donald Trump niekoľko hodín po rokovaní so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
Počas tohto napätého rozhovoru Zelenskému oznámil, že požadované strely dlhého doletu Tomahawk Ukrajine neposkytne, aspoň zatiaľ, napísal web Axios s odvolaním sa na dva zdroje.
„Urobíte to podľa bojovej línie, nech je kdekoľvek, inak je to príliš komplikované,“ povedal podľa agentúry AP Trump novinárom po prílete na Floridu, kde bude tráviť víkend.
Trump pritom nedávno vyjadroval sklamanie nad prístupom ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o možnom prímerí a hovoril o tom, že Ukrajina by mohla získať späť svoje územia okupované Ruskom.
Teraz sa s Putinom podľa Washingtonu aj Moskvy chce do dvoch týždňov stretnúť v Budapešti a opäť prebrať možné ukončenie vojny. Od ich augustového stretnutia na Aljaške sa pritom ruský vodca, na ktorého rozkaz ruské vojská na Ukrajinu vo februári 2022 vtrhli, nenechal presvedčiť k žiadnym ústupkom. Rusko pokračuje v intenzívnych leteckých útokoch i snahe o pozemnú ofenzívu.
Produktívne rokovania
Ukrajinský prezident piatkové (17. 10.) rokovania s Trumpom označil za produktívne. Odmietol však hovoriť o tom, či sa mu dostalo konkrétnej odpovede na žiadosť o tomahawky. „Je dobré, že prezident Trump nepovedal nie, ale dnes nepovedal ani áno,“ dodal následne v rozhovore so stanicou NBC bez ďalších podrobností.
Tieto strely by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele hlboko v ruskom vnútrozemí vrátane Moskvy. Rusko ich možnú prítomnosť v ukrajinskom arzenáli označilo za eskaláciu zo strany USA. Trump Zelenskému podľa zdrojov Axiosu oznámil, že minimálne teraz ich Kyjev nedostane.
Ukrajina rovnako ako väčšina európskych krajín vyzýva Rusko, aby stiahlo svoje vojská, ktoré ovládajú asi pätinu ukrajinského územia. To Moskva odmieta a požaduje, aby sa pred uzavretím prípadnej mierovej dohody vyriešili „základné príčiny“ vojny.
Za tie Moskva dlhodobo označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k pádu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných území, z ktorých časť Moskva plne nekontroluje.
