Príroda sa vo vysokých nadmorských výškach už ukladá na zimný spánok, no posledné záchvevy leta štáb STVR zažil v botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici. Myšlienka na ochranu vzácnej vysokohorskej flóry Vysokých Tatier sa medzi prírodovedcami zrodila už v 19. storočí.
„Celkom prvú záhradu založil Alfred Scherfel vo svojej záhrade v Poprade vo Veľkej. Uzákonením Tatranského národného parku (TANAP) v roku 1948 sa seriózne začalo uvažovať o založení takejto záhrady. Niekde tu v Tatrách, samozrejme, bolo vybratých niekoľko lokalít,“ priblížila vedúca Expozície tatranskej prírody TANAP Jana Černická.
Napokon vybrali Tatranskú Lomnicu. S budovaním botanickej záhrady na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier sa začalo v roku 1987. Expozícia v nadmorskej výške 850 metrov privítala prvých návštevníkov v roku 1992.
„Naša záhrada sa zameriava na Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Má rozlohu 3,2 hektára, môžeme sa tu zoznámiť s viac ako 302 vysokohorskými rastlinami a drevinami, ktoré sa nachádzajú v tomto prostredí. Je to len veľmi malý zlomok toho, čo všetko v týchto našich Tatrách rastie. Nachádza sa tu mnoho endemitov Karpát,“ dodala Černická.
Absolútnou raritou je mak tatranský. Nájdeme ho len na slovenskom a poľskom území Vysokých Tatier.
Botanickú záhradu v Tatranskej Lomnici navštívila redaktorka Monika Mannová. Pozrite si jej reportáž z relácie Slovensko v obrazoch:
Návštevníkov víta vápencová skalka
Hneď pri vstupe do botanickej záhrady návštevníkov víta vápencová skalka . Na nej sa vyníma aj najznámejší symbol alpských hôr – plesnivec alpínsky.
„Ďalej tam máme veľmi krásne zelené koberce, to je otužilec. Je to glaciálny relikt, ktorý si v Tatrách po ústupe ľadovcov našiel miesto. Ďalej tam môžeme vidieť v lete kvitnúť astru horskú, devätorník alpínsky a veľkokvetý. Neskôr nám prevísajú cez vápencové skalky gypsomilka plazivá. Máme mnoho vzácnych druhov. Môžete vidieť aj trávničku alpínsku, ktorá sa v Tatrách nachádza len v jednej lokalite,“ priblížila vedúca botanickej záhrady.
Vegetačné obdobie vysokohorskej flóry je krátke. Aj to je dôvod, prečo je Expozícia tatranskej prírody otvorená len od mája do polovice septembra.
„Keď si vezmeme, že ešte v máji a júni je tam sneh, oni to majú geneticky dané, že musia rýchlo narásť, vytvoriť kvety a vytvoriť ďalšiu generáciu. Záhrada sa zobúdza koncom apríla, začiatkom mája, začínajú už prvé kvietky,“ dodala Jana Černická.
Tieto krehké kvety nie sú však žiadne citlivky. Patria medzi rastlinných otužilcov. „Vysokohorská flóra, tam nie je nič prikryté ani schované. Oni sú na to uspôsobené. Čiže semienka musia prejsť mrazom a skoro na jar vyklíčia. Rastliny tvoria koberce, tak sa chránia proti chladu. Prijímajú teplo z podkladu, preto sú veľmi nízke a je minimálny odpar vlhka. Tak sa prispôsobili tým náročným podmienkam, ktoré majú hore,“ vysvetlila pani Černická.
Dreviny impozantných rozmerov
Expozíciu okrášľujú jazierka, cez ktoré preteká tatranský potok, imitácia rašeliniska či horského chodníka. Tatranskú prírodu ako na dlani ocenia najmä návštevníci, ktorí už nevládzu zdolávať náročnejšie trasy.
Nad kobercami kvetov a skalkami sa tu vynímajú vysokohorské dreviny. Niektoré stromy za 33 rokov existencie záhrady vyrástli do impozantných rozmerov.
„Smrek obyčajný, jedľa biela, borovica limbová, borovica kosodrevinová, borovica lesná, jarabina vtáčia, topoľ osikový, lieska, brezy. Medzi rastliny patria aj také plazivé dreviny, a to sú naše vŕby. U nás môžete vidieť našu najmenšiu vŕbu na Slovensku, a to je vŕba bylinná,“ skonštatovala Černická.
Tatranská príroda má osobité čaro aj v jesenných mesiacoch. „U nás v záhrade je už po kvitnúcej sezóne. Rastliny sa chystajú na zimný spánok, potom už je to všetko v jesenných farbách – hnedých a oranžových,“ uviedla Černická.
Čas na zber semienok
Koniec leta je v botanickej záhrade časom zberu semienok a sadenia nových rastlín. „Rastliny na skalkách sa pestujú zo semienka. Robíme si vlastný výsev, všetko si vysievame sami. Sú v drevených pareniskách, ktoré sú naplnené pilinami. Pilinami z toho dôvodu, že piliny dobre držia vlhko, a nerastú v nich buriny,“ uzavrela Jana Černická.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici sa v plnej kráse predstaví zasa až o niekoľko mesiacov. I keď k vysokohorským kvetom na končiaroch si teraz už neprivoniame, jeseň v Tatrách je stále obľúbeným obdobím na turistiku.