Juraja Cintulu, ktorý 15. mája 2024 v Handlovej postrelil premiéra Roberta Fica (Smer-SD), uznal Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici vinným z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku. Súd mu udelil trest 21 rokov. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.
Politológ z Vysokej školy Danubius Tomáš Koziak v relácii Z prvej ruky v súvislosti so streľbou na premiéra vyhlásil, že politickú zodpovednosť za tento čin nesú ako politici opozície, tak aj vládnej koalície.
Sociológ NMS Market Research Slovakia Michal Mislovič vysvetlil, že slovenská spoločnosť je síce polarizovaná, ale je potrebné pochopiť, že populácia nie je rozdelená vo všetkých otázkach. „Populácia je rozdelená na dve časti v oblasti vnímania koalície a opozície. Jednotlivé tábory neprispievajú k upokojeniu situácie,“ doplnil.
Podľa Misloviča sú politici zrkadlom spoločnosti a objasnil, že práve oni nesú zodpovednosť za polarizáciu. Riešením je podľa neho eliminovanie narážok osobného charakteru a kultivovanie správania ako v spoločnosti, tak aj v politike.
V súvislosti s rozsudkom politológ Koziak uviedol, že čin J. Cintulu niesol aspekty teroristického činu. „Išlo o útok na predstaviteľa štátu s cieľom zmeniť záležitosti, ktoré v štáte sú. Je to náplň jednej z mnohých definícií terorizmu a do istej miery možno súhlasiť, že išlo o teroristický útok,“ povedal. Dodal však, že ide o rozdielnosti, ktoré bude musieť posúdiť súd.
Súd podľa Koziaka dospel ku kvalifikácii terorizmu aj preto, aby bol rozsudok dostatočne odstrašujúci. „Vzhľadom na jedinečnosť toho činu musel súd rozhodnúť veľmi výrazným a jasným spôsobom,“ uviedol.
Pochybnosti a hoaxy
V súvislosti s atentátom na premiéra sociológ poznamenal, že najväčšie pochybnosti o priebehu udalostí v Handlovej sa objavujú medzi voličmi súčasnej opozície. „Treba myslieť na to, že stoja na opačnom póle a tento názor upevňoval ich presvedčenie voči súčasnej koalícii,“ povedal.
Na druhej strane podľa sociológa ide o skupinu voličov, ktorá takmer vôbec neverí alternatívnym a konšpiračným teóriám. „Keď nejaká situácia napĺňa predstavu o fungovaní, môžete alternatívnym teóriám uveriť. Neznamená to ale, že jedna alebo druhá strana veria častejšie alternatívnym teóriám,“ skonštatoval.
Jednoznačný predpoklad, ktorý ovplyvňuje vnímanie hoaxov a konšpiračných teórií je podľa sociológa Misloviča vzdelanie.
Politológ Koziak poukázal na to, že síce politická scéna bola aj pred atentátom rozdelená a zvulgarizovaná, situácia sa zmenila k horšiemu. „Prvé vystúpenie Roberta Fica po atentáte viedlo k tomu, že obvinil opozíciu. Tento naratív sa šíri doteraz,“ tvrdí politológ.
„Máme tu útoky na liberálne médiá a progresívnu opozíciu,“ uviedol a dodal, že aj tie spoločnosť viac polarizujú.
Konfrontačná politika
„Žijeme permanentnú kampaň, keď politici reagujú na každú udalosť, prostredníctvom čoho sa snažia získať voličov,“ objasnil Mislovič. Podľa jeho slov politici dnes už nepresviedčajú voličov prostredníctvom hodnôt, ale skôr marketingom.
V súvislosti s atentátom na premiéra však sociológ nepredpokladá, že v súčasnosti súdne konanie a samotný rozsudok výrazne ovplyvnia volebné preferencie.
Podľa Koziaka strana Smer-SD využije tento prípad na politický boj v predvolebnej kampani. „Konfrontačný spôsob politiky bol pre R. Fica aj stranu Smer vždy typický. Ukázalo sa, že je to silný argument a niečo, čo R. Fico neprestane používať v politickej kampani,“ doplnil.
V súvislosti s inými aktuálnymi témami si však politológ nemyslí, že by strane táto téma pomohla k výraznému nárastu na preferenciách.
