Košičanka Zuzana Jusková je zdravotníčka a diaľková plavkyňa. V roku 2017 ako prvá Slovenka preplávala Lamanšský prieliv. Časom 11 hodín 16 minút prekonala dokonca aj rekord prvého slovenského plavca, ktorý prieliv zdolal.
Tekutiny počas výkonu prijímala každých 30 minút, k tomu keksíky a prípravky proti kŕčom. V relácii Interview :24 opísala, prečo sa pre tento výkon rozhodla, ako sa pripravovala a čo zažila priamo vo vode.
Už od malička bola nezbedné dieťa až rebel, všetko chcela vyskúšať. Neskôr sa začala venovať plávaniu aj súťažne, dokonca bola aj členkou reprezentácie. Zuzana Jusková je podľa svojich slov bazénová plavkyňa a bojí sa otvorenej vody, rýb či žiab. „O to väčšia bola tá výzva, musíte sa odosobniť, ísť si za tým, čo ste chceli, nepoddať sa strachu,“ vyhlásila.
O zdolaní Lamanšského prielivu podľa svojich slov snívala od veku približne 14 rokov. „Niekto o tom tak krásne, šťavnato rozprával, že som si povedala, toto musím vyskúšať. Po 30 rokoch sa mi splnil sen, mám dušu na pokoji, môžem spokojne zomrieť,“ povedala.
Na termín čakala tri roky
Vysvetlila, že záujemcovia o preplávanie kanálu musia podať žiadosť na Channel Swimming Association, ktorá im pridelí voľný termín. „Ja som čakala tri roky,“ dodala.
Následne zaplatila zálohu za loď, nasledovali plavecké testy, byrokracia, lekárske prehliadky. „Stále som nevedela, ako sa tam dostanem, čo všetko ma čaká,“ uviedla.
V tom čase ju však podľa jej slov oslovil prvý Slovák, ktorý ten kanál preplával, Zoltán Makai. Stal sa aj jej trénerom. Pomohol jej aj s vybavovaním papierov a ona sa mohla venovať plávaniu. „Keby nebolo jeho, určite by som sa nedopátrala až tam, kde treba,“ povedala.
Príprava podľa nej stojí veľa peňazí. „Môžete si kúpiť strednú kategóriu auta, nie luxusné, ale nie úplne obyčajné,“ spresnila. Plávanie podľa jej slov nie je pre sponzorov zaujímavý šport, preto si všetko financovala sama a s pomocou priateľov. Niektorí známi ju podľa jej slov aj odhovárali a mali pochybnosti.
Šli sme plávať do noci
„Treba začať plávať, veľa plávať a veľmi veľa plávať,“ povedala o príprave. Mesačne to u nej zahŕňalo 120 až 180 kilometrov. Musela si na to nájsť čas popri troch deťoch a pracovných povinnostiach. Pod vedením Makaia však absolvovala rôzne plavecké testy v dĺžke osem či šesť hodín.
„Čoho sa najviac bojíte, tomu vás tréner vystaví. Čiže sme išli plávať do noci. Chystal na mňa rôzne nástrahy,“ povedala o šesťhodinovom plaveckom teste.
Opísala napríklad, ako jej na brehu pri svetielku zapisoval časy a sledoval, či jej rýchlosť neklesá. Odrazu však „jednoducho zmizol“ a Zuzana zostala v noci vo vode sama.
„Skúšal ma, koľko moja psychika zvládne. Vždy, keď som si povedala, že to asi nedám, som si povedala, musím to dať, veď som o tom toľko snívala a toľko peňazí to stojí,“ uviedla.
Takisto musela cestovať za trénerom z východu do Bratislavy, aby potvrdil, že to zvláda a posunul túto informáciu ďalej. Informácie o rýchlosti plavca sú dôležité aj pre kapitána sprievodnej lode, aby vedel nastaviť parametre.
„Funguje to tak, že dostanete termín, takzvané okno, a máte desať dní. V Anglicku ste už predtým, pripravujete sa, aby ste si zvykli na studenú vodu, na prúdy, a každý večer telefonujete s kapitánom lode,“ povedala. Ten rozhodne, kedy sa vyrazí.
„Okolo druhej v noci sa ide do prístavu, okolo štvrtej sa vyrazí,“ spresnila. Keď dostala prvý termín, podľa svojich slov nebola ešte pripravená. Nastala však zmena počasia a kapitán jej dal termín na nasledujúci deň.
