Na hlavný obsah

„Brainrot“ môže spôsobovať úzkosť aj znižovať kritické myslenie: Rýchle videá používajú tínedžeri na vypnutie mozgu

Podľa odborníčky nemá tento obsah na mladých ľudí vždy žiadaný účinok.

Na snímke ľudia, ktorí držia v ruke telefóny.
Ilustračná snímka. Foto: Unsplash

V čase, keď sa život mladých ľudí stále viac presúva do online priestoru, odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že nadmerné sledovanie rýchlych videí, nekonečné scrollovanie či povrchný obsah môžu mať významný vplyv na našu pozornosť a myšlienky.

Fenomén „brainrot“, v doslovnom preklade hniloba mozgu, označila odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková ako typ online obsahu, ktorý je rýchly a absurdný bez hlbšieho významu. Často sa stáva aj virálnym. Takýto obsah sa nachádza najmä na sociálnych sieťach ako TikTok či Instagram. Videá môžu byť vytvorené dokonca aj umelou inteligenciou.

Podľa Juránekovej „brainrot“ využívajú mladí ľudia často na „vypnutie mozgu“, pričom však sledovanie rýchleho obsahu na nich nemá vždy ten žiadaný účinok. „Sledovanie brainrotov je v živote mladých ľudí aj vstupom do rovesníckych vzťahov, pretože sa o tých videách rozprávajú. Často používajú aj hlášky z brainrotov. Je to niečo, čo je viazané na ich generáciu,“ vysvetlila.

Pochopenie rýchleho obsahu

Odborníčka upozornila, že ak sa „brainrot“ stane jediným obsahom, ktorý mladí ľudia sledujú, môže dôjsť k zníženiu pozornosti, pamäti i kritického myslenia. „Sme zvyknutí na to, že dostaneme ‚rýchlodopamínové‘ obsahy, nad ktorými nepotrebujeme kognitívne uvažovať,“ povedala Juráneková.

O „brainrote“ hovorila v relácii Aktuálne :24 odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková:

Ako vysvetlila odborná poradkyňa, v prípade malých detí je dôležité ohraničovať ich prístup k takémuto obsahu. V prípade tínedžerov by sa však mali rodičia sústreďovať na komunikáciu a snažiť sa pochopiť ich svet.

„Vieme im potom pomôcť a hľadať iné aktivity, ktoré by im mohli priniesť podobný účinok. Nemali by sme to len tak zakázať,“ doplnila.

Znakmi toho, že je mozog preťažený z online obsahov, môžu byť podľa Juránekovej napríklad aj únava, podráždenosť a úzkosť.

„Pri dospelých ľuďoch sú to správy, ktoré nás vyrušujú a zneisťujú. Pri mladých ľuďoch je to vystavenie sa dokonalému obsahu, ktorý na nich môže vplývať tak, že začnú pochybovať o tom, či sú dosť dobrí,“ objasnila.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko