Členské štáty Európskej únie v stredu (5. 11.) v Bruseli schválili cieľ v oblasti zmeny klímy do roku 2040, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s rokom 1990, ale s možnosťou flexibility na zmiernenie tohto cieľa. Informoval dánsky minister pre klímu Lars Aagaard, informovala agentúra Reuters. Slovensko však hlasovalo proti sprísneniu, zmeny podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) považuje za nedostatočné.
Európski ministri sa snažili dospieť k zhode ešte pred klimatickým summitom COP30, ktorý sa začne na budúci pondelok (10. 11.) v Brazílii. Aagaard, ktorý rokovaniam predsedal, uviedol, že ministri vo verejnom hlasovaní schválili cieľ 90-percentného zníženia emisií. Zároveň odobrili, že členské štáty budú môcť nakupovať emisné kredity v zahraničí až do výšky piatich percentuálnych bodov spomínaného cieľa.
V praxi to znamená, že európsky priemysel bude musieť reálne dosiahnuť len 85-percentné zníženie emisií, objasnila agentúra Reuters. Členské štáty EÚ si tak môžu započítať aj zníženie emisií dosiahnuté v iných štátoch sveta.
S cieľom presvedčiť svojich váhajúcich členov sa EÚ tiež dohodla, že v budúcnosti posúdi možnosť obchodovať s uhlíkovými kreditmi aj v rámci Únie.
Slovensko hlasovalo proti
Taraba uviedol, že Slovensko spolu s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) hlasovalo v Bruseli proti sprísneniu emisií v klimatickom zákone na rok 2040. „Ústupky zo strany Európskej únie v klimatickom zákone, ako aj návrh na odloženie ETS2 o jeden rok považujeme za nedostatočné,“ napísal na sociálnej sieti Facebook.
„Je to prvé priznanie, že systém je zlý, namierený proti sociálnemu štandardu ľudí a budeme jednotne postupovať proti nemu aj s množstvom iných štátov, až kým namiesto odďaľovania príde k jeho zrušeniu,“ uviedol Taraba.
Za žalostné považuje, že členské štáty žiadali EÚ, aby vypracovala dopadové štúdie na jednotlivé štáty skôr, ako sa prijmú vážne rozhodnutia. Tento návrh bol podľa neho zamietnutý.
Český minister životného prostredia Petr Hladík v stredu ráno na sociálnej sieti X oznámil, že Česku sa spolu s ďalšími štátmi v spojitosti s novým klimatickým cieľom podarilo vyrokovať množstvo ústupkov. Česko však, v súlade s dlhodobou pozíciou, hlasovalo proti dohode.
Hladík za hlavné dosiahnuté ústupky pre Česko označil to, že systém nových emisných kvót ETS2 bude podľa neho odložený o jeden rok. Spustia ho v roku 2028.
„Cieľ do roku 2040 bude znížený na 85 percent za celú EÚ, bez záväzných cieľov pre jednotlivé štáty. Až päť percent redukcie emisií bude možné naplniť pomocou medzinárodných kreditov z tretích krajín, výhoda pre české firmy investujúce do čistých projektov v zahraničí,“ uviedol ďalej český minister.
„Technologická neutralita bude zachovaná aj v revízii pravidiel pre emisie CO2 z automobilov. To znamená priestor nielen pre elektromobily, ale aj alternatívne palivá. Toto je ďalší krok k prehodnoteniu zákazu spaľovacích motorov po roku 2035,“ napísal ďalej minister.
Emisie z automobilov i kvóty
Ako ďalšie dosiahnuté body spomenul okrem iného „zachovanie vyššej bezplatnej alokácie kvót pre český priemysel aj po roku 2028“ alebo „posilnené monitorovanie vplyvov klimatických politík na zamestnanosť a priemysel s možnosťou navrhovať úľavy alebo upraviť ciele“.
Európska komisia navrhla zníženie emisií oxidu uhličitého o 90 percent do roku 2040 oproti roku 1990 na začiatku júla. Niektoré štáty, ako napríklad Česko, Poľsko či Taliansko, presadzovali oslabenie 90-percentného klimatického cieľa, Španielsko či Švédsko to ale odmietali. Napríklad Poľsko chcelo, aby desať percent z 90-percentného cieľa mohlo byť dosiahnutých nákupom takzvaných medzinárodných uhlíkových kreditov.
Hladík uviedol, že Česko vytvorilo s Talianmi, Grékmi, Bulharmi, Rumunmi, Slovákmi, Poliakmi, Maďarmi, Rakúšanmi a Belgičanmi skupinu, ktorá presadzovala realistický cieľ.
„Česká republika spolu s ďalšími štátmi tvorila silnú blokačnú menšinu, vďaka ktorej sa podarilo vyjednať množstvo významných ústupkov. Z týchto dôvodov niektoré krajiny výsledný text nakoniec podporili,“ napísal.
