Starnutie so sebou prináša aj zdravotné ťažkosti a odkázanosť na pomoc od iných. Mnohí seniori preto využívajú služby opatrovateľov či asistentov. V túžbe dožiť doma a zabezpečiť si ich opateru až do smrti, im neraz darujú aj svoju nehnuteľnosť.
Urobila tak aj 94-ročná pani Lýdia. Dnes tvrdí, že byt darovať nechcela a že ju osobná asistentka uviedla do omylu.
Lýdia Lešťanská nemá na Slovensku žiadnu rodinu a v byte v bratislavskej Karlovej Vsi žije sama. Keďže má ťažké zdravotné postihnutie – takmer nevidí a zle počuje – od štátu má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu. „Ja televízor počúvam, ja ho nepozerám,“ povedala pani Lýdia.
Okrem toho má pani Lýdia právo aj na opatrovateľské služby poskytované mestskou časťou. „Ale nevyužívala tú možnosť, aby jej poskytovala sociálnu službu mestská časť,“ informoval vicestarosta mestskej časti Bratislava-Karlova Ves Branislav Záhradník.
Vyše osemdesiatročnú osobnú asistentku si pani Lýdia našla prostredníctvom známych v júli 2023. Zmluvu o výkone osobnej asistencie spolu podpísali 8. augusta.
Prípadu pani Lýdie sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Michal Čabák:
„Prvá výplata príspevku na osobného asistenta bola vyplatená v septembri 2023 za august 2023,“ uviedla hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Iveta Dorčáková.
„Bola milá, to česť,“ tvrdí pani Lýdia.
„Ak sú splnené podmienky, tak môže osobného asistenta vykonávať aj osoba, ktorá je staršia ako 80 rokov,“ objasnila hovorkyňa ÚPSVaR.
Doživotné užívanie bytu
Čo presne sa medzi pani Lýdiou a jej asistentkou udialo v nasledujúcom polroku, nie je celkom jasné. Faktom je, že byt dnes na základe darovacej zmluvy patrí osobnej asistentke a pani Lýdia má právo ho doživotne užívať.
„Piateho februára 2024 bolo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručené podanie klientky – a to je oznámenie o ukončení zmluvy o vykonávaní osobného asistenta,“ priblížila Dorčáková.
„Ja som bola úplne šokovaná. Ale komu som sa mohla sťažovať, keď som nikoho nemala,“ opísala seniorka.
Následne podala pani Lýdia žalobu na súd, ktorou chcela dosiahnuť zrušenie darovacej zmluvy. Argumentovala tým, že v čase jej podpisu bola úmyselne uvedená do omylu. „Ja som vôbec nevedela o sebe a nevidela som, čo podpisujem. Ja som nevidela,“ tvrdí Lýdia Lešťanská, ktorá čítať dokáže len pomocou elektronickej lupy.
Súd žalobu zamietol. Okrem iného aj preto, že pani Lýdia nevedela preukázať svoje tvrdenie, že namiesto darovacej zmluvy podpisovala iný dokument. Súd tiež poukázal na to, že žalobu podala až polroka po podpise darovacej zmluvy, hoci predtým svojím podpisom prevzala rozhodnutie z katastra o zmene vlastníka bytu.
„Ja som to dostala a nečítala. Doniesla poštárka, videla som a odložila a to je všetko,“ povedala pani Lýdia.
Slobodné nakladanie so svojím majetkom
Súd počas pojednávaní vypočul aj pracovníčky matriky z Miestneho úradu v Karlovej Vsi, ktoré overovali podpisy na darovacej zmluve. Obe potvrdili, že starších osôb sa pýtajú, či vedia, čo podpisujú.
„Nesmú mať ľudia pocit, že prídu na matriku a že tam je psychiater, ktorý urobí znalecký posudok na počkanie vopred, a až potom dovolí overiť podpis. Lebo bolo by to aj ujmou na právach toho človeka, ktorý chce a môže slobodne nakladať so svojím majetkom,“ vysvetlil Branislav Záhradník.
Pred súdom vypovedala aj osobná asistentka – uviedla, že Lýdia Lešťanská jej darovanie bytu navrhla sama za to, že ju doma doopatruje. Pani Lýdia tvrdí, že nevie, či sa na tom dohodli.
„Častokrát sa ľudia domnievajú, že ide o jednostranný právny úkon, stačí podpísať len darovaným. Ale v tomto prípade musí byť aj súhlas a podpis obdarovaného, že tento dar prijíma,“ vysvetlila nezávislá advokátka Barbora Roštárová.
Obdarovaný teda dar nemusí prijať alebo ho môže neskôr darcovi s jeho súhlasom vrátiť. S touto otázkou sme kontaktovali aj osobnú asistentku pani Lýdie.
Rozhodovať o byte bude krajský súd
„Ja to nechávam už na súd. Ja už nemôžem v tom nič iné robiť. Už je to tak, takže ja vydržím,“ povedala osobná asistentka.
Bývalá asistentka teda o vrátení bytu neuvažuje, a to ani napriek tomu, že pani Lýdiu opatrovala iba pol roka. Rozhodovať o darovacej zmluve bude preto krajský súd, na ktorý sa s odvolaním pani Lýdia obrátila.
Je prirodzené, že človek chce dožiť svoj život doma – v prostredí, ktoré pozná, kde sa cíti bezpečne. A je pochopiteľné, že si váži toho, kto mu pomáha v každodennom živote. Vďačnosť však netreba prejavovať darovaním bytu či domu.
„Pretože darovanie je naozaj veľkým zásahom do vlastníckeho práva. V niektorých prípadoch je to darovanie nevratné,“ objasnila Roštárová.
Odplata či protiplnenie
„V týchto situáciách radíme byť veľmi opatrný seniorom a neodporúčame im robiť scudzujúce úkony. To znamená darovať svoje nehnuteľnosti, ale ani predávať svoje nehnuteľnosti počas života. Ani im neodporúčame, aby sa stávali vecnými bremenami s právom dožitia vo vlastných bytoch, lebo ani to im vlastne nezaručuje úplne stopercentnú ochranu pokojného dožitia v bývalom vlastnom byte,“ povedal vicestarosta MČ Bratislava-Karlová Ves.
Navyše, osoba, ktorá seniora opatruje alebo mu asistuje, za to dostáva finančnú odmenu formou príspevku od štátu, obce alebo platu od súkromného poskytovateľa služieb.
„Ak by som ja bol na ich mieste, určite by som sa obrátil na nejaký systém sociálnych služieb a nie na konkrétnu osobu,“ uviedol riaditeľ Košickej arcidiecéznej charity a poskytovateľ sociálnych služieb Cyril Korpesio.
„Mnohokrát ani u príbuzných neviete garantovať, že sa o vás postará do konca svojho života. Ak je to inštitúcia, tak dnes som tam ja štatutárom, zajtra môže byť niekto iný. Čiže je tam taká väčšia garancia toho, že sa to nezneužije,“ doplnil Korpesio.
Dedičské právo
„Najväčšiu istotu má človek, keď zostane majiteľom svojho bytu, až dovtedy, dokedy ten byt môže využívať. A potom následne po jeho smrti nastupuje dedičské právo, ktoré jasne hovorí, kto a akým spôsobom môže dediť. V prípade, že sa rozhodne človek to upraviť inak, tak môže spísať závet – najlepšie u notára – a upraviť dedenie po svojej smrti,“ vysvetlil Branislav Záhradník.
Pani Lýdia po všetkom, čo prežila, si praje len jedno – dožiť svoj život v pokoji a v byte, ktorý jej kedysi patril a ktorý stále nazýva svojím domovom.
„Mne teraz lekárka dala také lieky, aby som sa nestresovala, tak mi to je teraz už jedno. Sudca povedal, že do konca svojho života môžem dožiť vo svojom byte,“ uzavrela pani Lýdia.
