Turistika nie je len o výzvach zdolávať vyššie a náročnejšie vrcholy. Aj nenáročná prechádzka môže priniesť množstvo zážitkov, krásnych výhľadov a príjemného pokoja.
„Nachádzame sa v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, konkrétne okres Ilava, na lesníckom náučnom chodníku Bolešov – Krivoklát. Dĺžka tohto chodníka je 8,2 kilometra s prevýšením nejakých 400 metrov. Popri celom chodníku sa nachádza asfaltová cesta, takže je celoročne prístupný aj pre rodiny s deťmi,“ priblížila lesníčka Lesov SR Petra Černejová.
Na 18 stanovištiach postupne spoznáte tamojšiu prírodu a záslužnú prácu lesníkov. Prvou zastávkou bola Dračia studňa – fosílny záznam o vývoji fauny a flóry od poslednej ľadovej doby.
„Bola vyhlásená za prírodnú pamiatku v roku 1993 a je to najmohutnejší penovcovo-travertínový útvar na území celých Bielych Karpát a jediný bielokarpatský vodopád. Môžeme v tom travertíne nájsť aj rôzne otlačky pravekých skamenených mäkkýšov. Viažu sa k tomu rôzne legendy. Cez zimu, keď to zamrzne, je vidieť, že sa ten dole visiaci travertín veľmi podobá radu dračích zubov,“ vysvetlila Černejová.
Povesťami opradené bralo
Štáb relácie Slovensko v obrazoch putoval ďalej. Zišiel z lesníckeho chodníka a nechal sa zlákať prísľubom výhľadov z povesťami opradeného vápencového brala Kozie rohy.
„V minulosti tu bol pastier, ktorý pásol kozy až po Krivoklát. A tak veľmi sa mu darilo, že to nahnevalo bohov, ktorí naňho spustili príšernú búrku, počas ktorej jeho stádo popadalo z týchto skál a na základe toho to tu volajú Kozie rohy,“ ozrejmila lesníčka Černejová.
Očarený výhľadmi štáb opäť nabral smer Krivoklát. Trasa vedie okolo horárne Chrástková – najvyššie položeného bodu na lesníckom náučnom chodníku.
„K tomuto miestu sa viaže taká zaujímavosť, že sa tu liečil z ťažkého zápalu pľúc barokový básnik a kňaz Hugolín Gavlovič. A konkrétne na tomto mieste napísal aj svoje najznámejšie dielo Valašská škola mravů stodola,“ povedala Černejová, ktorá v tunajších lesoch pozná každý strom. Vyrastala priamo v horárni a lásku k prírode zdedila po otcovi.
Individuálna ochrana semenáčikov
„Otec je celý život poľovníkom a celý svoj služobný život, 43 rokov prežil tu na tejto hájenke ako lesník. A určite bol mojím vzorom. V podstate stále je. Ja som to brala ako nejaké svoje prirodzené prostredie. Bolo to všetko pre mňa prirodzené, či lesníctvo, či poľovníctvo. Každý deň som sa s tým stretávala. Otec sa posledných 15 až 20 rokov snažil hospodáriť prírode blízkym spôsobom hospodárenia,“ vysvetlila.
V otcovom diele dnes pokračuje aj Petra. Toto prostredie je pre ňu prácou aj životom. Výsledkom snahy lesníkov sú úžasné miesta, na ktoré štáb natrafil počas svojho putovania.
„Máme tu krásne jedince jedle bielej, ktorá sa nám prirodzene zmladzuje pod porastom. Chceme vyskúšať takouto individuálnou ochranou tých semenáčikov, aby sme ich dopestovali do vyššieho veku, aby nám ich lesná zver nezničila,“ priblížila lesníčka.
Pozrite si reportáž redaktora Michala Slaničku z relácie Slovensko v obrazoch:
Chránené druhy rastlín a živočíchov
Náš štáb stále nie je v cieli a tak pokračoval ďalej. Cestou míňal neveľký domček. Ide o takzvanú snehovú jamu. Slúži na dočasné uskladnenie sadeníc určených na zalesňovanie. V zime sa do nej navozí sneh, ktorý sa udupe a prikryje pilinami. Takto sa vytvoria ideálne podmienky pre sadeničky.
O niečo ďalej štáb prešiel popri rozhľadni. Voľakedy z nej bolo vidieť aj majestátne Vršatské bralá, dnes už výhľad čiastočne zakrývajú vyrastené stromy. „Stojíme pri prírodnej pamiatke Krivoklátska tiesňava. Nachádza sa tu veľmi veľa chránených druhov rastlín a živočíchov a stojí za zmienku jasoň červenooký,“ povedala Petra Černejová.
Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát je obojsmerný a vhodný aj pre nadšencov cyklistiky či prechádzku s deťmi. Nech sa vyberiete ktorýmkoľvek smerom, vždy vás obklopí les, v ktorom cítiť rukopis ľudí pristupujúcich k nemu s rešpektom.
