Jeho drevené sochy, krížové cesty a monumentálne plastiky zdobia a ozvláštňujú viaceré kostoly a budovy po celom Slovensku i v zahraničí. Umelecký rezbár Cyril Kocúrek po celý život dáva drevu nielen tvar, ale aj tvár a dušu.
„S drevom som začínal od päť a pol roka, keď mi dedo odovzdal starý nôž Sarajevo z prvej svetovej.
Pamätám si ho ako dnes, keď som ho mal v rukách. Bol veľmi úzky, zbrúsený na kameni. Sarajevo ma držalo celý život. Robil som malé miniatúry päť a pol centimetrové,“ priblížil umelecký rezbár Cyril Kocúrek.
Spomínal na to, že ako malý, keď niečo vyrezal, s tým chodil spávať. „Som to mal na záhlavku a tie figúrky, čo som vytvoril, som mal pri sebe,“ povedal.
„Prišli dvaja Košičania, že chcú odo mňa kúpiť moju robotu. Vtedy mi vyplatili na ruku 2 500 za miniatúru. Otec pozeral ako blázon, lebo on v hrubom zarábal 1 200,“ povedal.
Od miniatúr k monumentálnym dielam
Pre Cyrila Kocúrka sa drevo stalo celoživotnou láskou. Postupne prešiel od miniatúr k monumentálnym dielam. Za polstoročie sa v jeho dielni zrodilo vyše desaťtisíc sôch, plastík, súsoší a reliéfov, ktoré sa osobitou rečou prihovárajú človeku.
„Mám 72 rokov, myšlienky mi dáva pán Boh do hlavy. Žiadnu som nerobil dvakrát. Vždy každý kus je originál. Prispôsobím sa ja tomu drevu. A z toho vznikajú fantastické veci. Sú na mňa zvyknutí ľudia, že robím robotu bez prípravy,“ povedal rezbár.
Dodal, že nezáleží, či je drevo stočené, skrivené, čisté alebo deravé. „Všetko dokonale využijem. Celý môj život, keď som pozeral na akýkoľvek kus dreva, už som v ňom videl to, čo z toho vznikne,“ povedal.
Pozrite si reportáž redaktorky Moniky Mannovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Náboženské a ľudové motívy
Osobitým spôsobom stvárňuje slovenské ľudové a náboženské motívy. Drevo pod majstrovými rukami zachytáva život v mnohých podobách, lásku, utrpenie, človeka a jeho tvár.
„Ľudská tvár je génius daný z hora. Odtiaľ vychádza. V škole, som počas tých rokov, čo som žil v Bratislave na štúdiách, stvárnil cez 1 500 portrétov,“ priblížil umelecký rezbár.
Unikátnu krížovú cestu vytvoril pred 30 rokmi pre baziliku v Kežmarku, kde umelec aj žije. „Náš kostolík nemal krížovú cestu. Počítam, že na mňa čakal údel, čakala takéto stáročia. Som vlastne šťastný človek. Tá krížová cesta je vyrobená z 8,5 kubíka dreva. Popri učeniu a popri živote som ju robil tri roky,“ uviedol rezbár Kocúrek.
Na Hôrke v Levoči je zasa kríž, ktorý vyrobil pre pápeža Jána Pavla II. Jeho plastiky zdobia mnohé kostoly, zotavovňu v Tatrách, úrady, kultúrne domy i sobášne miestnosti. Cyril Kocúrek je známy aj ako tvorca štvormetrovej sochy českého herca Bolka Polívku.
Svoje majstrovstvo a skúsenosti odovzdával aj žiakom v umeleckej škole. Diela Cyrila Kocúrka obdivovali na medzinárodných výstavách v Toronte, Krakove, Budapešti a na sympóziách umelcov.
„Mám za sebou množstvo roboty. Neviem to ani vymenovať, kde sa to nachádza,“ povedal rezbár. Drevo, ktoré by naplnilo trojkilometrový vlak, toľko ho rezbár Cyril Kocúrek premenil na unikátne rezbárske diela.
