Jeseň prináša viac únavy aj pocitu osamelosti. Práve vtedy sa najčastejšie ozýva emočné jedenie. To znamená, že po jedle siahame skôr z emócií ako z hladu. Ako to rozpoznať a zvládnuť, vysvetlila v Ranných správach výživová poradkyňa Denisa Valášková.
Valášková potvrdila, že emočné jedenie patrí medzi poruchy príjmu potravy, hoci si to ľudia často nechcú pripustiť. Jedlom nechcú zmeniť svoj nutričný status, ale emočný status. „Reagujeme na naše potreby alebo pocity skôr jedlom ako klasickými potrebami. Všetko si potom nahrádzame cez emócie a jedlo,“ povedala.
Jedenie najčastejšie spúšťa osamelosť, strach, ale často aj pocit viny alebo toho, že niečo chýba. „Nám chýbajú primárne potreby a my si ich nahrádzame jedlom,“ povedala. Upozornila aj na riziká nových trendov chudnutia či vplyvu sociálnych sietí.
Prvé vzorce závislosti sa vyskytujú už u detí. Tie podľa Valáškovej už vo veku osem či deväť rokov hodnotia svoje telo a uvažujú nad diétami. „Pocit osamelosti alebo frustrácie nahrádzajú jedlom,“ upozornila. Doplnila, že deti tieto vzorce často odpozorujú aj doma.
Pre rodičov je preto podľa nej dôležité naučiť sa, ako pracovať s emóciami, ako byť v poriadku sám so sebou pri jedle. „Následne dieťa tie vzorce odkopíruje,“ dodala.
Pocit viny či frustrácie
Skutočný hlad podľa výživovej poradkyne prichádza prirodzene. „Cítime potrebu sa najesť a keď sa najeme do primeranej sýtosti, po jedle sme spokojní, vyrovnaní, cítime sa dobre,“ opísala. Pri emočnom jedení však podľa nej prichádza pocit viny, hanby či frustrácie a vzorce sa opakujú dookola.
Upozornila, že ľudia najčastejšie siahajú po kalorických, sladkých či spracovaných potravinách. „To nám vyvoláva pocit rýchlej odmeny, bezpečia, že sme si niečo zaslúžili za celý deň,“ spresnila. Pripomenula aj naučený vzorec, keď človek potláča emócie a nahrádza ich potravou.
Emočné jedenie sa dá odstrániť. Valášková uviedla tipy, ako si ľudia môžu pomôcť sami a tiež upozornila, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
