Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevidí zákonné podmienky na to, aby Národná rada SR schválila návrh na zriadenie nového úradu pre oznamovanie korupcie v skrátenom legislatívnom konaní. Je pripravený návrh pripomienkovať a obrátiť sa na predsedu vlády.
Opozícia spája zrýchlený proces so sporom medzi Marošom Žilinkom a krajským prokurátorom Tomášom Baloghom. Obviňuje vládnu koalíciu z politických zásahov. Strana Smer-SD to odmieta a bývalej vláde pripomína jej nezákonné postupy.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevidí dôvody na to, aby sa o legislatívnom návrhu nového úradu konalo v skrátenom režime. „Či som sa na to pozeral sprava, zľava, zhora, zdola, jednoducho tam nevidím ani jeden z tých zákonných dôvodov,“ uviedol.
V prípade samotného obsahu návrhu zmeny zákona povedal, že je pripravený ho vecne pripomienkovať.
„S tými našimi vecnými pripomienkami, ktoré budeme mať, už teraz mám signalizáciu, že tam budú, nebudem ich teraz konkretizovať, ak to bude potrebné, oslovím listom predsedu Národnej rady SR. Pretože v danom prípade riadne medzirezortné pripomienkové konanie nebude prebiehať a neprebieha,“ povedal Žilinka.
Zároveň dodal, že tým, že je návrh už v parlamente, nevidí priestor na to, aby sa obrátil na Ústavný súd.
Zriadeniu nového úradu pre oznamovateľov v skrátenom legislatívnom konaní sa v Rádiožurnále Rádia Slovensko venoval redaktor Tobiáš Petra:
Spor Žilinku s krajským prokurátorom
Opozícia vidí za dôvodmi zrýchleného konania s cieľom zrušiť a vytvoriť nový úrad aj súčasný medializovaný spor Maroša Žilinku s krajským prokurátorom Tomášom Baloghom. Ten prostredníctvom listu upozornil na údajné zásahy generálnej prokuratúry do politických káuz.
Tvrdí, že svojimi zisteniami sa obrátil na radu prokurátorov, od ktorých nedostal ochranu, a tak sa obrátil na Úrad na ochranu oznamovateľov.
Podľa Márie Kolíkovej z SaS tento prípad však poukazuje na možný zásah vládnej koalície. „Áno, môžeme očakávať, že úrad s novým vedením, podľa mňa, dá ochranu práve tomuto odvolávanému prokurátorovi. Inak nemožno rozumieť tej rýchlosti rušenia a potrebe, aby vládna koalícia absolútne ovládla tento úrad,“ konštatovala Kolíková.
Tibor Gašpar (Smer-SD) úvahy o politickom zasahovaní odmieta. „Môže to označovať pani Kolíková akokoľvek chce. Ale ona bola tá, čo nezákonne odvolala predsedu súdu. Stál tu bývalý minister vnútra Mikulec, o ktorom Čurillovci hovoria na odposluchoch, že mu nosili CD prokuratúry, špeciálnej prokuratúry s výsluchmi z trestných konaní. Ak niekto chce hovoriť o politickom zasahovaní, tak si poďme rozobrať dôkazy z rokov 2020 a 2023,“ vyhlásil.
Na návrh zákona reagovala aj Európska komisia, žiada vládu, aby dôvody zmien vysvetlila.
Neprijať vládny zákon, ktorý mení systém ochrany oznamovateľov korupcie, vyzvali poslancov aj mimovládne organizácie, ktoré sa stretli pred Národnou radou SR.
Na stretnutí upozornili, že v návrhu zákona je zásadná chyba, ktorá spôsobí, že oznamovatelia korupcie v štátnej správe môžu ostať úplne bez ochrany. Výzvu slovenských mimovládok podporili aj zahraničné organizácie The Whistleblowing International Network (WIN) a European Whistleblowing Institute.
Kritika zo strany neziskových organizácii
Návrh zákona kritizujú aj neziskové mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko. Upozorňujú, že nová legislatíva je nekvalitná, prináša viaceré otázniky a bude v rozpore s právom Európskej únie. Vyhlásili to v utorok na tlačovej konferencii.
Katarína Batková z Via Iuris upozornila, že nová právna úprava zúži okruh ľudí, ktorí budú môcť ochranu oznamovateľa získať. Po novom by v zákone mohla byť totiž podmienka, že oznámenie, ktoré oznamovateľ urobí, musí súvisieť s protispoločenskou činnosťou daného zamestnávateľa.
„Problém je ale v tom, že štátne úrady nie sú trestnoprávne zodpovedné,“ vysvetlila Batková. Zamestnanci štátnych úradov totiž často nebývajú zamestnancami úradu, ale daného ministerstva. Varovala, že právna úprava by mohla znamenať vrátenie peňazí z plánu obnovy, pretože štát vynaložil na úrad peniaze aj z európskych zdrojov.
„Tie argumenty, ktoré vláda ponúka, tiež nepovažujeme za veľmi pravdivé a relevantné. Skôr ide o účelovú zmenu,“ uviedol Michal Piško z Transparency International Slovensko. Systém odškodňovania obetí trestných činov prostredníctvom ministerstva spravodlivosti je podľa neho funkčný roky.
Dopady na boj s korupciou
Zuzana Petková zo Zastavme korupciu si myslí, že nový zákon bude mať katastrofálne dopady na boj s korpuciou.
„O ochranu prídu mnohí oznamovatelia v štátnej správe. Aj do budúcna sa zúži okruh osôb, ktoré budú môcť dostať ochranu pred šikanovaním a prepustením zo zamestnania len preto, že riskovali svoj komfort a oznámili korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť. Rozšíri sa korupcia, rozšíri sa rozkrádanie našich spoločných peňazí a ublíži sa konkrétnym oznamovateľom,“ uviedla.
Organizácia Právny inštitút informovala o právnom stanovisku k navrhovanej úprave. Návrh podľa neho nesie znaky zneužitia moci, porušuje právo Únie a má aj finančné riziká. „K záverom odborného stanoviska sa pripojilo ďalších vyše 50 rešpektovaných osobností zo slovenskej justície, akadémie, advokácie a ďalších kľúčových oblastí práva,“ uviedli z inštitútu.
Zrušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov sa v Správach venovala redaktorka Soňa Hlavatá:
