Na hlavný obsah

Menej známym miestam dodávajú nový význam: Umenie na mieste X spojilo ôsmich umelcov v jedinečnom projekte

Zaujímavé inštalácie nájdeme v Smižanoch či v Drnave.

Na snímke inštalácia Voda pije dúhu.
Inštalácia Voda pije dúhu. Foto: STVR

Umenie na mieste X – projekt s takýmto názvom spája niekoľko lokalít na východe Slovenska, kde nájdete umelecké diela súčasných vizuálnych umelcov. Inštalácie oživujú menej známe miesta a dávajú im tak nový význam.

Osem umelcov, osem jedinečných inštalácií v prírodnom prostredí. To je projekt, ktorý poteší každého milovníka umenia. Za prvým dielom sme sa vybrali do Smižian na Spiši. Má poetický názov Dúha vodu pije. Vizuálny umelec Jozef Pilát na stavbu inštalácie použil drevo zo starého domu svojej prababky.

Umeleckým dielam naprieč východným Slovenskom sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Zuzana Ševčíková:

„K prababičke som mal veľmi blízko a zároveň v jej chalúpke som mal kedysi ateliér. Tak mi bolo veľmi ľúto zlikvidovať to drevo alebo použiť ho len na vykurovanie. Dlho som rozmýšľal nad tým, ako by som mohol zrecyklovať polená,“ priblížil Pilát.

Vysvetlil aj názov inštalácie. „Tým, že moja prababička už je v nebi, tak mi napadlo, že dúha symbolizuje nejaké medzimiesto, ani nie na zemi, ani nie v nebi. Veľmi som sa snažil, aby inštalácia bola čo najviac interaktívna,“ povedal.

Doplnil, že do dúhy sa dá vojsť z oboch strán. „Pri tejto dúhe vieme nájsť koniec dúhy a dôležitý je medzipriestor. Keď vojdete do dúhy, tak nie ste ani na Zemi, ani v nebi,“ ozrejmil.

Korytnačí bunker

Korytnačí bunker Radovana Čerevku je blízko národnej prírodnej rezervácie Tajba, ktorá je známa výskytom korytnačky močiarnej. A k tomu odkazuje aj tvar diela, spája prvky korytnačieho panciera a vojenského bunkra.

V areáli letohrádku Sans Souci umelci Martin Piaček a Matej Gavula vysadili v špeciálnej Figovej jame figovník. Využili starú záhradkársku tradíciu a ponúkajú zamyslenie nad klimatickými zmenami.

Matúš Kurdela nazval svoje oceľové dielo 1 + 1 = Les a nainštaloval ho v Drnave. Stojí hneď vedľa obrovského stromu – šampióna (ide o víťaza strom roka).

„Týmto interaktívnym dielom chcel vzdať poctu stáročnému dubu, ale zároveň chcel prepojiť súčasnosť s minulosťou, keďže práve tu, v Drnave, sa ťažila železná ruda a banícka tematika je veľmi silná,“ vysvetlila riaditeľka združenia Košice región turizmus Lenka Vargová Jurková.

Na snímke inštalácia 1 + 1 les.
1 + 1 les.Foto: STVR

Kométa v Drnave

Za ďalším dielom v prírode sa z Drnavy presúvame do Zádielskej doliny. Jej Genius Loci využili umelci sochár Michal Machciník s architektom Tomášom Borošom. Postavili tu Kométu.

„V návrhu sme reagovali na to, že v minulosti Zádielska Tiesňava bola križovatkou ciest, ktoré spájali tento región s Košicami a stalo sa to aj takým navigačným bodom pre ľudí. Rozmýšľali sme v návrhu nad orientáciou a čo slúžilo ako orientácia pre ľudí, a tak sme došli ku kométe a k hviezde,“ uviedol architekt a spoluautor diela Tomáš Boroš.

Už z diaľky rozpoznávame, že kométa je vyrobená ako replika miešačky na betón. Vnútri sú zvyšky starých vianočných stromčekov, ktoré Michal Machciník zbiera a recykluje pri tvorbe. Ak sa prejdete po Zádielskej doline, zistíte, prečo umelci volili miešačku.

Z vrchu Zádiel totiž vidno neďalekú cementáreň. Kométa pekne prepája prírodu a industriálnu krajinu. „Spája sa v tom diele odkaz na ľudskú činnosť na ekológiu, či využívame správne zdroje, ktoré máme a či vzťah ku krajine je správny a správne nastavený,“ poznamenal Boroš.

Kométa v Drnave.Foto: STVR

Každé dielo má motivovať

Posledná trojica diel osviežuje ďalšie prírodné lokality. Pri Jazere Turzov je Račia procedúra Jarmily Mitríkovej. Umelkyňa nostalgicky oživuje zašlú slávu miestnych kúpeľov. Samuel Velebný sa vydal Za časom na oblohe vo svojich slnečných hodinách v areáli Herlianskeho gejzíru.

Na Dolnom Zemplíne na Senianskych rybníkoch postavili umelecká dvojica Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko tzv. Kukaň – monument spolužitia vtáctva a ľudí.

„Umenie má kultivovať a každé z diel, či už svojím umiestnením, prevedením alebo témou, by mali motivovať návštevníka k zamysleniu sa, ako byť alebo ako sa stať zodpovedným cestovateľom. Každé dielo je robené s rešpektom k prírode,“ skonštatovala Vargová Jurková.

Slovenská landartová galéria v košickom regióne má otvorené brány každý deň a výhodou je, aj to, že nemusíte platiť vstupné.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny