Obyvatelia Slovenska majú v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 dostupnejšie potraviny a tovary, ktoré pozná aj vyspelý svet. Od pádu železnej opony ľudia pracujú na potraviny menej. Napríklad na vajcia namiesto 42 minút dnes odrobia 15 minút.
Na kilo hovädzieho namiesto dve a pol hodiny hodinu a štvrť, na múku tri minúty. Problémom súčasnosti je však drahé bývanie. Socializmus s plánovanou ekonomikou nebol schopný saturovať mnohé potreby aj túžby zákazníkov kvalitou služieb, realitou boli aj poloprázdne pulty v obchodoch.
Ako sa od roku 1989 zmenila slovenská ekonomika, zisťoval v relácii Správy redaktor STVR Boris Novotňák:
Ťažko sa zháňali napríklad aj papuče. „Ja už tri mesiace zháňam poltopánky a že číslo 18 a pol nemajú nikde. Každý rok vynechá nejaké číslo a tento rok 18 a pol,“ sťažovali sa ľudia v roku 1989. Dôvodom bolo vtedajšie centrálne plánovanie.
„Štát mal plánovité hospodárenie, kde naplánoval, čo treba vyrobiť, z čoho treba vyrobiť. Ale nič sa v živote nedá presne naplánovať, niečo sa nepodarí, niečo sa pokazí, niečo je chybička v plánovaní,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník.
Socialistické plánovanie spôsobovalo aj to, že sa často čakalo napríklad na elektroniku. Tá preto stála násobne viac ako dnes a nezmenila to ani minuloročná inflácia.
„Na väčšinu tovarov a služieb pracujeme kratšie, pričom najvypuklejšou skupinou je elektronika. Napríklad v roku 1989 sme pracovali na farebný televízor štyri a pol mesiaca v priemere,“ ozrejmil analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.
Dnes na jeho modernú alternatívu pracujeme šesť dní. Podobne menej robíme aj na auto, na ktoré dali obyvatelia Československa viac ako dva ročné platy.
Dnes už Slováci pracujú o niečo menej ako desať mesiacov. Podľa prieskumu SAV z roku 2018 napriek tomu 42,6 percenta Slovákov verí, že za socializmu sa im žilo lepšie.
Výhody pre konformných
Ekonóm pripomína, že viaceré výhody, na ktoré ľudia spomínajú, niečo stáli. „Ten, kto bol konformný režimu, mal deti, mal rodinu, pracoval v priemyselnom podniku, tak mu bol pridelený byt za niekoľko rokov. Ale ak niekto nemal deti, tak na byt čakal aj desať, aj dvadsať rokov,“ poznamenal Páleník.
Za spomienkovým optimizmom je podľa ekonóma aj to, že na Slovensku stále existuje veľké množstvo upadajúcich miest, na ktoré sa za posledných 36 rokov zabudlo.
